Ja a päť osobností

27.

Prepáčte za dlhú neaktivitu mám toho teraz veľa v súkromí. Ale ďakujem každému kto na tento príbeh nezabudol. Užite si čítanie.

Pohľad Hannah

,,Lola myslíš že sa uzdravý? Vieš že život bez neho nemá zmysel. Ak sa neuzdravý pôjdem za ním na druhý svet. Môžeš mi to vyhovárať ako chceš mňa už nič neprehovorí"

,,Doris takto nemôžeš uvažovať! Samozrejme že sa uzdravý je silný a ty si ešte silnejšia. A okrem toho máš tu ľudí ktorí ťa milujú! Nemôžeš odísť! Teraz určite nie!"

,,Ach Lola. Keby si len mala pravdu. Milujem ho a ja-ja bez neho už nemôžem žiť! Ty máš Judy a Johanna ale ja? Ja mám iba jeho. On je môj svet! Vieš ako to veľmi bolí?"

"Shhhhhhhhh Doris neboj sa. Všetko bude v poriadku. Nič sa nestane. On sa vylieči. Veď ho predsa liečia tí najlepší lekári v okruhu sto kilometrov. Neboj všetko dopadne dobre"

,,Len aby si mala pravdu Lola lebo ja-" tak a túto hovadinu musím okamžite prepnúť. Zaznel mi hlas v mojej hlave a mal pravdu. Táto divna telenovela je vážne extrémne čudná.

,,Aghhhhhh" nahlas som si povzdychla. Nič dobré v tej plechovej najmodernejšej bedni nedávajú. Už mi to lezie na nervy. Som tu zatvorená lebo to tu nepoznám a musím tu sedieť a čumieť do debilnej telky v ktorej nič nejde.

,,Crrrrrrrrr crrrrrrrrrrr" okej tak teraz mi začne zvoniť mobil. Aha veď to mi volá tá najväčšia mrcha sveta.

Flashback z pred týždňa

Dnes je naozaj krásne čo tak si vyraziť? To znelo ako z rozprávky! Nie dnes nie je krásne je tak hnusne že vonku nie je ani človiečika. Ale veď čo by som mohla očakávať od Londýna a ešte k tomu cez leto. Ale! Ja sa nedám vyviesť z miery. Pôjdem za Louim do nemocnice. Áno on tam chudák ešte tvrdne zatiaľ čo mňa preputili včera.

Čo si mám tak asi obliecť? A áno už to mám. Čierne rifle, môže byť, veľká  čierna mikina podotýkam že je Niho, môže byť, čierne topánky a čierna kabelka, môže byť. Možno sa práve čudujete prečo sa tak obiekam. Má to dva dôvody: vonku je fasa zima a v nemocnici ešte väčšia. Tak dúfam že je to už jasné. Vlasy si nechám rozpustené veď kapucňa od mikiny všetko kryje.

,,Barbara! Idem pozrieť Louiho!!" zakričím zo schodov. Viete od vtedy čo sa mi stala tá nehoda musím jej oznamovať kam idem a kedy prídem.

,,Hannah! Vieš že nemám rada ak niekam idem sama" tak ona sa úplne správa ako keby bola moja mama.

,,Dobre tak zavolám Liamovi aby pre mňa prišiel"

,,Tak to sa mi páči omnoho viacej! Prajem ti pekný deň Hannah a hlavne dávaj pozor. Vyhýbaj sa problémom"

,,Spoľahni sa!" s veľkým treskom buchnem dverami. Ton som však nechcela. Samozrejme vidím Barbaru ako ma sleduje cez okno a práve preto iba preto vytočím Liamove číslo.

,,Ahoj Li nedošiel by si pre mňa ku Barbare? Lukas šiel na nejaké školenie a tak nemám odvoz do nemocnice" prohovorila som sa mu hneď keď to zdvihol. Jedným očkom som sledovala Barbaru a tá si však všimla že ju pozorujem tak rýchlo zaliezla späť.

,,Ahoj Hann. Jasné že pre teba prídem daj mi iba minútku dám posledný gól a idem"

,,Už zas hrajete? Začínam si myslieť že ste na tom závislí. Závislosť nie je dobrá vlastnosť" zasmiala som sa.

,,Hannah môžem ťa ujistiť že- GÓL!!!!!ÁNO KTO JE TU TERAZ PÁN! HA! JA! JA!" zakričal tak nahlas že som myslela že ohluchnem.

,,Vidím že na tom nie ste závislí" zasmiala som sa.

,,No vieš ja-ja sa moc nedostanem k tomu keď tu je Loui a teraz vieš......"

,,Áno viem Louis je v kóme a ako počujem tak sa dobre zabávate aj bez neho. Fajn čakám ťa pred domom. Čau" a zložila som mu to. Viem že im Loui chýba ale podľa mňa nie je fér že si to tak užívajú bez neho. Je predsa v kóme! Ako dosť ma teraz nasral.

Ani nie o desať minút sa vyrútilo jeho auto zo zákruty. Veľmi opatrne predomňa zaparkoval a chcel vystúpiť aby mi podržal dvere. Ja som mu však kývnutím ruky naznačila nech si sadne a nastúpila som sama. Vyzeral že chce niečo povedať ale vzápätí si to rozmyslel.

,,Pozdrav ho" povedal po veľmi dlhej jazde keď konečne zaparkoval pred nemocnicou.

,,Neboj sa odkážem" odvrkla som mu. Chcela som vystúpiť ale zadržal ma.

,,Hannah počkaj ja-ja som nechcel byť taký. Vieš však ako ma mrzí to v akom je stave Loui" pozrel na mňa psímy očkami.

,,Ja viem Liam" prišlo mi ho ľúto. Veľmi ľúto. Objala som ho. A zrazu mi niečo docvaklo.

,,Ty si Liam James Payne. Máš strach z lyžičiek. Pred piatimi rokmi keď sme sa prvý krát stretli tak si mi povedal že ta veľmi mrzí naše stretnutie pretože si do mňa narazil a vylial si na mňa kávu" zasmiala som sa. Cítila som ako v objatí stuhol a tak som pokračovala.

,,Raz keď sme mali grilovačku tak ti spadol na zem chlieb. Ten zožral pes tvojej bývalej a o pár dní na to zdochol. Tá tvoja ex z toho strašne vyvádzala. Rozišla sa s tebou. Bol si z toho sklamaní ale potom si zistil že to bola iba zlatokopka" zasmiala som sa. Liam sa uvolnil a zasmial sa tiež.

,,Takže si si spomenula" povedal až takmer nepočuteľne.

,,Áno Li spomenula" usmiala som sa a ešte silnejšie som ho objala. On mi objatie s radosťou opätoval.

,,Som veľmi rád Hannah že si si spomenula ale už musíš ísť. Zatiaľ čo ma tu obímaš už si mohla sedieť pri Louisovi kým neskončia návštevné hodiny" usmial sa smutne.

,,Máš pravdu" vystúpila som z auta a zakývala som mu. On mi zakýval späť a potom odišiel.

,,Madam prosím môžete ísť" pustila ma recepčná. Ja som sa vybrala spleťou dlhých chodieb až ku Louiho izbe. Samozrejme po ceste ma zastavilo aspoň sto doktorov že tu sa nachádzať nemám a tak som musela každému vysvetľovať to isté.

Pred dverami sedela akási ženská. Celkom štíhla brunetka s vlasami v cope, pekne nalíčená, jej veľké čierne oči upierala na mňa. Na sebe mala čierny kostým a sedela veľmi elegantne. Nevyzerala byť o niečo staršia ako ja.

,,Pekný deň prajem" usmiala som sa a ona len pyšne dvihla bradu.

,,Aj vám slečna" okej tak ona sa chce hrať na formality dobre tak to bude po jej.

,,Nechcem byť neohrabaná ale prečo čakáte pred izbou Louisa Tomlinsona? Ste nejaká fanúšička alebo?" celkom som sa zaškerila ona vsatala a nevyzerala nadšene.

,,Agh myslela som si že už to vieš Hannah. Som Louiho dohodnutá priateľka Elise. Teší ma" natiahla ku mne ruku a ja som sa zmohla iba ma vyvalenie očí.

End of flashback

Áno za ten čas som zistila že je poriadna agh zdržím sa radšej. Normálne sa mi nechcelo ten mobil zdvihnúť ale hodiť ho do steny a radšej pozerať telenoveli. Ale čo ak je to dôležité? Ozvalo sa moje podvedomie a malo pravdu. Dobre teda tak to zdvihnem.

,,Čo chceš?"podľa môjho tónu môžete počuť že nie som nadšená a že nie sme ani kamarátky.

,,Okamžite musíš prísť do nemocnice. Niečo sa stalo s Louim"

Hiiiiiiii guys. Prajem pekný deň. Prepáčte za neaktivitu. Dúfam že sa kapitola páčila je aj celkom dlhá. Poprosim o názory.

Vaša autorka :-)