Vojna Vlčích Kráľov: Vzbura Začína

1

Ďakujem, ti knihomoľ/ka, že si otvoril/a moju knihu a rozhodol/a sa prečítať si ju.♥️ Je to moja prvá kniha a veľa pre mňa znamená. Dúfam, že sa ti dej, postavy, celý príbeh bude páčiť a budeš so mnou sledovať príbeh jednotlivých postáv do konca ich príbehu, nie smrti (možno 😏). Budem rada za každý komentár alebo hlasovanie pre podporu môjho príbehu a písania.
Pohodlne sa usaď a bez dlhšieho zdržiavania ti prajem príjemné čítanie.📖

Fantassyllove

Krásne ticho neskorého poludnia vyrušila hodinová veža, acsarriaský princ Luke Reigtark na sekundu vzhliadol k oknu, a znova sa zameral na obraz. Ľahkým dotykom nanášal modrú farbu na plátno.

Obraz maľoval precízne, dôsledne a rýchlejšie. Chcel ho dokončiť dnes s dobrým pocitom v duši.

Z tranzu ho vytrhlo náhlivé zaklopanie.

Trhlo mu rukou, krásne rozvlnené more sa pretrhlo na polovicu. Zanadával.

„Vaša výsosť!"

„O čo ide, Marek?" Namočil štetec do tmavšieho odtieňa modrej a hľadal najlepší spôsob nápravy škody.

„Výsosť, už sa začala audiencia. Kráľ vás očakáva," oznámil nervózne.

Stuhol uprostred pohybu, tvár mu obelela o niekoľko odtieňov. „Ako dlho meškám?" Schmatol štetce, palety a ukladal ich do poličiek na viditeľné miesto.

„Päť minút," odpovedal sluha Marek v rozpakoch, zatiaľ čo postával pri dverách. „Doniesol som vám batohy s maliarskymi pomôckami, ako ste si želali."

Luke si zobral dva batohy z Marekových rúk s úľavou. „Ďakujem. Potrebujem minútku na upratanie."

Prestúpil z nohy na nohu. „Výsosť..."

„Len minútka. Viem v akej som situácií." Päť minút, možno šesť. Mal by sa rozbehnúť do trónnej siene, okamžite, ale ešte zostávala jedna vec.

Sklopil zrak, ruky za chrbtom si neprestajne žmolil. „Áno, výsosť."

Nechal ho v ateliéri a Luke sa pustil do práce. Batohy položil k stene a zo skrine vybral dve ukryté fakle. Zatlačil do skrine s obrazmi za sklenenými dvierkami a odtlačil ju od steny. V strachu o pád skrine a zničenia obrazov šetril silou.

Prepchal sa do škáry, nahmatal na stene ryhy a zatlačil. Dvere sa opätovným použitím otvorili ľahšie. Z temnej chodby zafúkal vietor a roztrapatil mu ofinu. Fakle a batohy so surovinami a potrebným vybavením položil do svetlom zaliatej časti chodby.

Dvere zavrel na štrbinu.

Zo stoličky schmatol čiernu vestu a vyšiel von. Pred dverami čakali netrpezlivý Marek a hlavný osobný strážca. Strážca ho prepaľoval jasným pohľadom. Bež! Ponáhľaj sa!

Luke mihnutím oka zamkol kľúčom ateliér.

Sedem minút.

Z ateliéru do siene mu to potrvá ešte ďalších päť, ak pobeží dve.

Rozbehol sa naprieč chodbami hradu.

„Výsosť! Poč..." Marekove slová sa vytratili do neznáma.

Preletel popri strážcoch a služobníctvu, zjajčali od strachu, z rúk im popadali tácky a s rinčaním dopadli na zem. V behu sa ospravedlnil.

Nohy mu oťaželi, oblečenie ho zvieralo a dusilo. Obzeral sa po vysokých oknách prepúšťajúce svetlo do čiernych chodieb.

Nádych, výdych, nádych.