Vojna Vlčích Kráľov: Vzbura Začína

9

Zver sa ukrývala vo svojich domovoch pred chladným severným vetrom. Vtáci škriekali z korún stromov, oblohu nechali napospas oblakom. Koruny stromov tancovali desivo hypnotizujúcim tempom zo strany na stranu.

Seth si zložil z vlasov list. Stáť pod stromom v tomto vetrisku nebol najlepší nápad, ale lepšie, než na otvorenej pláni, kde fúkal silnejší a chladnejší vietor. Tešil sa na návrat domov, kamenné steny hradu chrániace ho pred počasím a teplo krbu. Na hrad sa chcel vrátiť z dôležitejšieho dôvodu a tým bolo nájdenie zradcu.

Lyrallsovci odhalili, že mačacie potvory patrili kuchárke Mare. V noci jej ich ukradli a využili ako návnadu pre psy. Kuchárka s tým nemala nič spoločné, ale skončila s modrinami a stratila svoje mačky. Luke sa z mesta dostal bočnou bránou. Traja strážcovia sa chvíľu nebudú môcť postaviť na nohy. Keď mu oznámili chýbajúceho koňa, presne vedel o ktorom rozprávajú. Kaila. Bez svojej kobyly by z hradu neodišiel. Počas rozruchu behal po nádvorí jazdec na koni, ale nikto nemal čas zastavil ho. Všetci tvrdili, že smeroval k zadnej časti nádvoria ku záhradám, nie k bráne.

Seth zhodil z oblečenia ďalší zelený list. Od synovho úteku sa cítil prázdnejší, viac nahnevaný a osamelý. Sluhov a strážcov vykričal za hlúposti, zástupcov s požiadavkami o súkromnú audienciu posielal preč a často chcel byť sám.

Každý deň chodil na pár minút do Lukeovej izby alebo ateliéru. Sluhom dovolil utierať prach, ale zakázal presunúť nábytok. V nedotknutej izbe mal pocit, že sa Luke vytratil z izby na krátku chvíľu a vráti sa naspäť.

Ani raz sa nevrátil a zostal v izbe sám so spomienkami na synovo detstvo, keď ho upokojoval po nočných morách alebo našiel spálňu zapratanú papiermi. Hodiny, ktoré strávil v ateliéri bez toho, aby si všimol Sethov príchod a odchod.

Zaťal ruku v päsť kým nepocítil nepatrnú bolesť. Nechápal prečo Luke utiekol. Prečo odišiel a opustil ho? Slabý hlások mu hovoril, že za to mohol on. Utiekol, lebo mu ubližoval.

Trvalo to len chvíľu a hlas prebil iný – temnejší a ľadový. Nájde Lukea, zistí prečo utiekol a zariadi, aby sa to nezopakovalo.

Zavial chladný vánok a všetko stíchlo, zver vycítila predzvesť strachu a smrti, ktorá sa blížila ku Sethovi.

Seth sa otočil k prichádzajúcim zvukom. „Trvalo ti dotiahnuť svoj lenivý zadok konečne sem, Grindi."

„Ty si prišiel skôr ako vždy, Regi."

Muž vysadol z gaštanového koňa a zamieril priamo k Sethovi. Remeselník zobral uzdu a odniesol žrebca. Otvoril náruč a mocne Setha chlapsky objal.

„Už je to skoro rok čo som ťa naposledy videl. Rok čo rok si svalnatejší. Musíš mi prezradiť svoje tajomstvo," povedal tajnostkársky a ťukol po svaloch na ruke.

„Stačí, ak budeš viac bojovať a trénovať," ukázal na jeho tučnú postavu, „nie stále sedieť na tróne ako socha."

„Poznáš ma. Som skôr na politiku, nie na boje ako ty," uchechtol sa. „Rád ťa vidím, Seth."

„Aj ja teba, Corbelt," povedal a potľapkal ho po pleci.

Corbel Greinderg vládol Lietmordu, kráľovstvu na východ od Acsarrie. Lietmord vynikal vo výrobe najlepších zbraní, ale Corbelt málokedy pozdvihol meč a bojoval. Driek mal stiahnutý opaskom, aby mu príliš nevyčnievalo brucho. V mladosti si dal oholiť hlavu a odvtedy ju mal hladkú, na slnku lesknúcu a na brade ani náznak strniska. Všetky chýbajúce vlasy nahrádzalo veľmi husté, takmer spojené obočie. Farbu očí zdedil, ako všetci z rodu Greinderg, ebenové, tmavšie než noc počas novu mesiaca.