Vojna Vlčích Kráľov: Vzbura Začína

29

Otec od jeho úteku dosiaľ nezvýšil počet a dva vozy strážilo šestnásť vojakov. Na jeden voz dohliadali šiesti vojaci a dvaja poháňali kone. Vojaci pochodovali neostražito a lenivo. Nemali chuť robiť takúto podradnú prácu. Neočakávali žiadny útok. To im vyhovovalo.

Luke čakal s ďalšími piatimi Vzbúrencami, vrátane Tantera, medzi stromami naľavo od vojakov. Nikita so štyrmi čakala napravo, Hanrik vzadu a Lariana vpredu. Obkľúčili ich zo všetkých strán. Luke čakal na signál od Nikity.

„Je jedno koľkí budú strážiť vozy, kráľ nás nezastaví," poznamenal Tanter. Prepaľoval vojakov svojimi jantárovými očami s modrým krúžkom a nechty zarýval do kôry. Bol značne podráždený, len tak-tak sa držal a rovno nezaútočil.

Toly zletel zo stromu na Tanterovo plece. Potiahol ho za pár kučier, čím Tantera mierne upokojil. Prestal rýpať prstami do kôry, ale jeho hnev sa nevyparil.

Luke chápal jeho emócie, aspoň čo sa týkalo ich príčiny. Žil ako roľník, vojaci ich oberali o jedlo, ktoré odnášali na hrady lordov v rovnakých vozoch.

Nikita dala signál.

Luke sa spolu s tromi mužmi a dvomi ženami rozbehli zo skrýše na vojakov s vytasenými mečmi.

Vojaci šokovane pozerali na približujúcich sa útočníkov z oboch strán. Kapitán jednotky sa spamätal prvý, vytasil zbraň a zakričal rozkazy na vojakov a pohoničov, aby zrýchlili. Vojaci pri koňoch trhli opratami.

Prešli pár metrov, keď sa zjavila Lariana s ďalšími štyrmi Vzbúrencami a nasledoval ju Hanrik so svojou skupinou.

Luke zaútočil s mečom na prvého vojaka z panstva Zangir. Nezáležalo mu na nich, ktorému rodu vojaci slúžili. Už nebol princ, ich vládca. Bojoval za lepší život, za Vzburu.

Odrazil protivníkov meč a zaryl mu vlastný do hrude. Lesklú čepeľ zašpinila krv. Vojak sa zvalil na kolená a padol na zem mŕtvy.

Neváhal a pustil sa na ďalšieho. Útočil, odrážal útoky a vracal smrtiace údery.

Protivníkovi pribehol na pomoc mládenec, helma mu bola veľká a fúzy iba začínali rásť. Luke proti dvom útočníkom nepoľavil, ani nespanikáril.

Na hrade ho cvičil sám otec a to dosť dôkladne. Často pri tréningu viedol súboje s kráľovskými strážcami s väčším počtom než teraz. Títo sa kráľovským strážam žiadnym spôsobom nevyrovnali.

Meč namieril na Lukeovo plece. Poľahky sa uhol. Luke odrazil úder čepele a než stačil žmurknúť, zabodol mu hrot do pleca. Vojak s krikom padol na zem. Mladší bol v zrelom veku silnejší oproti prvému. Útočil prudšie s veľkou chuťou zabíjať.

Lukeovi prebehla hlavou myšlienka na jeho výraz tváre, ak by ho zabil a potom zistil jeho pravú identitu. Nemohol si pomôcť a uškrnul sa.

Luke zablokoval úder a tlačil proti sebe čepeľ. Vojak potiahol čepeľ nižšie. Hrot sa šmykol po jeho ľavej ruke a spôsobil reznú ránu.

Zasyčal, ale bojoval ďalej. Skončil aj s horšími zraneniami, štipľavý pocit v ruke pridobre poznal. Adrenalín v tele potlačil bolesť a ledva vnímal zranenie.

Kopol vojaka do píšťaly. Prehol sa od bolesti. Neváhal a sekol. Bol mŕtvy skôr ako dopadol na zem. Okolo tela až k Lukeovým nohám sa roztiekla krv.

Vyhrávali.

Väčšina Vzbúrencov už nebojovala a kontrolovala obsah vozov. Na zemi ležali mŕtvi vojaci, či boli medzi nimi aj Vzbúrenci si nevšimol.

Nikita bojovala s dvoma pozostalými vojakmi. Odmietla si zobrať na seba brnenie, ktoré Vzbúrenci ukradli, pretože ju pri boji spomaľovalo a nemohla sa v ňom hýbať. Odrazila meče, spravila otočku na kolenách a obom naraz podrazila nohy. S krikom padli na zem. Neváhala a ukončila ich životy.