Vojna Vlčích Kráľov: Vzbura Začína

33

Sedel na svojom tróne. Pred ním tancovali lordi a lady, dievčatá naňho prosebne hádzali oči, žiadajúc si jeho pozornosť. Kapela vyhrávala veselé tóny, pred trónom občas ktosi zastal a uklonil sa. Nedokázal si spomenúť kto je kto.

Pri uchu pocítil dotyk pier. „Snáď si si nemyslel, že ujdeš."

Pomaly obrátil hlavu.

Otec.

Vedľa neho sedel na tróne otec. Bol späť. V trónnej sieni, sedel na svojom tróne vedľa otca.

Vrátil sa. Chytili ho a vrátil sa.

Dýchalo sa mu ťažko, snažil sa nabrať vzduch.

Nedokázal nič povedať, z úst mu nevychádzalo jediné slovo.

Otec ho oprel dozadu o studený trón. „Správaj sa ako princ. Pred týmto nikdy neutečieš. Predo mnou nikdy neutečieš."

Ako náhle to povedal, opierky trónu sa premenili na tekutý kov, z ktorého bol vyrobený. Obmotali mu ruky a pohltili ich. Prirástli k opierkam.

Celý trón sa roztavil, prechádzal po každom kúsku jeho tela a menil ho na kov. Trón ho uväzňoval, pripútaval k sebe naveky.

Snažil sa kričať, prosiť, utiecť.

Znemožnil mu akýkoľvek pohyb.

Premenené časti tela necítil.

„Predo mnou nikdy neutečieš," hovoril otec stále dookola a sledoval ako sa stával súčasťou trónu.

Snažil sa nasať vzduch. Tekutý kov mu prechádzal po krku, lícach a stále vyššie.

Zaklonil hlavu. Vošiel mu do úst a hrdla, ušiam a vlasom.

„Predo mnou nikdy neutečieš."

A potom už nič nepočul ani nevidel.

Stal sa súčasťou trónu a princom do konca vekov.

                              ~~~~~~

Luke sa zobudil a zalapal po dychu. Hýbal prstami na rukách aj nohách. Cítil vlastné telo. Mohol dýchať.

Sen. Bol to len sen.

Tanter pod prikrývkami pravidelne dýchal.

Zhlboka sa nadýchol a vyšiel zo stanu. Potreboval vzduch a voľný priestor.

Nočné povetrie bolo príjemne teplé. Zahľadel sa na hviezdy, snažil sa nájsť povedomé, ale cez koruny stromov ledva zbadal ich žiarivé svetlo.

Dokázal pohnúť každým svalom. Dýchal ústami a vydychoval nosom.

V lese panovalo ticho, okrem horiacej vatry uprostred nočného tábora. A pri nej sedela osoba.

Luke vykročil k vatre a sadol si vedľa. „Nemôžeš spať?"

„Nie," odvetila Lariana. „Ty?"

„Nie. Často mávaš nočné mory?"

„Väčšinou pred podobnými misiami ako teraz." Pritiahla si deku bližšie k telu, napriek teplu noci a vatry.

Zajtra je ich úlohou zachrániť ľudí pred popravou. Pôvodne ich mali odviesť do bane s ostatnými otrokmi, ale označili ich za slabých a majú byť popravený. Larianin oddiel zachráni odsúdencov na smrť a Werisov otrokov smerujúcich do baní.

„Niekto z tvojich blízkych skončil..." Dokončiť vetu sa neodhodlal. Lariana vyzerala utrápene aj bez pripomenutia.

„V soľnej bani na panstve Jionnix," dokončila zaňho. Pretrela si rukávom nos aj oči. „Boli sme chudobní a nemali dostatok peňazí na zaplatenie daní. Mňa by čakal rovnaký osud, keby priateľka rodičov za mňa nezaplatila vojakom. Mamu aj otca odviedli. A ja som odišla s ňou."

Potiahla nosom, ale udržala v sebe väčšinu sĺz.

„To mi je ľúto." Ďalšia zničená rodina kvôli otcovi a jemu.

„Stalo sa to už dávno."

Prisadla si bližšie k vatre a sledovala slabnúce plamene.

„Nepracovala si na jednom z panstiev?" spýtal sa po dlhej odmlke. „Vyvolávaš taký dojem," dodal, aby v nej nevzbudil nežiadanú zvedavosť.

Lariana prihodila poleno do vatry. Kolená si pritiahla k telu a oprela sa o nich. „Po istom čase začala žena, ktorá ma zachránila, pracovať ako slúžka na panstve Zangir. Od trinástich som tam pracovala aj ja."

Luke na to nič nepovedal. Dumal koľkým ľuďom zničil životy, odobral rodiny, zabil priateľov a blízkych. Na hrade nikdy nikoho nezabil, nevydal tieto rozkazy a predsa mal na rukách veľa krvi.

„Máš často nočné mory?"

„Tak trochu," odvetil.

„O kom?"

Z otcových slov, tekutého kovu meniace jeho telo na rovnaký kov, ktorý ho pripútaval k sebe.

„Z hradu a otca," dostal zo seba.

„Veľmi ti kráľ ublížili za jeden deň v hrade?"

Kiežby tam strávil iba jeden deň. „Áno."

Mysľou sa mu prehnala spomienka. Po prvej vážnejšej bitke odmietol ísť na raňajky. Otec mu pohrozil ďalšou a tak ho donútil vyjsť z postele. Tváril sa, akoby nič a Luke potlačoval čo najviac sĺz a ledva niečo zjedol.

Prisadla si k nemu bližšie a prvýkrát naňho pozrela. „Pamätáš si na otca, než ťa opustil?"

Potlačil do hĺbky svojho vnútra výkriky, prosby, bolesť a strach. Na niektorých miestach pocítil jemné stuhnutie zo starých podliatin.

„Na pár vecí," povedal a prekrížil nohy (do tureckého sedu*) ,,Určitý čas bol dobrý, mal som ho rád, ale neuvedomil som si v akého človeka ma vychováva. Jedna blízka osoba mi otvorila oči a začal som sa meniť. Otcovi sa to nepáčilo a náš vzťah sa... vyostril," vysvetlil ťažko spomínajúc na prvé mesiace zmeny v ich vzťahu.

„To mi je ľúto," vydýchla.

Pohodil plecami. „Je to už minulosť. Teraz som šťastnejší."

„To aj ja," prisvedčila Lariana.

Luke na ňu pozrel a usmial sa, Lariana mu opätovala rovnaký pohľad.

Do svitania mali ešte dostatok času podľa oblohy plnej hviezd. Lariana mu ponúkla prikrývku, ale odmietol, vzduch bol príjemne teplý.

„Pôjdem si ľahnúť. Odporúčam ti to isté," povedala napokon, a už jej nebolo.

Luke zotrval hodnú chvíľu pri vatre. Premýšľal nad vlastnou minulosťou a minulosťou Vzbúrencov, ktorí sa s ním podelili o ich životy. Za všetko mohol otec, ale keby nebol zbabelec a nabral by väčšiu odvahu postaviť sa mu, pomohol by ľuďom, alebo by sa preňho život len zhoršil.

Vrátil sa do stanu k spiacemu Tanterovi. Zaspať sa mu podarilo až pri východe slnka.

                             ~~~~~~

Podal chlieb vychudnutej žene s až desivo vyčnievajúcimi lícnymi kosťami. Hrýzla ho pomaly, vychutnávajúc každý hlt. Cestu do bane by neprežila a keby ju nezachránili, už by tu nebola. Dal jej jedno z oblečení prinesených pre týchto ľudí z Černice.

Obzeral sa po dave a hľadal ďalších, ktorým chýbalo jedlo, oblečenie alebo potrebovali jeho pomoc.

Podarilo sa im zachrániť všetkých a neutrpeli žiadne straty.

Nikita a Hanrik zostali na hliadke, keby ich vojaci prenasledovali. Tanter pomáhal starcovi postaviť sa a Lariana rozdávala jedlo.

Muž, ktorý vyzeral na päťdesiat, ale určite mal menej, ho požiadal o vodu a Luke mu ju ochotne priniesol aj s jedlom.

Vždy stál na strane ľudí, ale ako princ im nepomáhal. Teraz dostal šancu odčiniť svoje hriechy, krv na rukách a zachraňovať životy. Tú šancu nepremárni.

* Poznámka v zátvorke je určená pre moju drahú @Tissicu  s ktorou sme sa nevedeli dohodnúť ako to opísať. Aby som ju potešila a uspokojila, napísala som jeden z jej variantov(čiže to čo tam malo byť pôvodne😂) Snáď si s týmto opisom spokojná tak ako ja😂💙💙