Vojna Vlčích Kráľov: Vzbura Začína

54

Dofrasa, dofrasa, dofrasa.

Desať reigtarských vojakom, predpokladala, že za jej chrbtom sa Luke postavil proti rovnakému počtu. K tomu ešte dvaja Lyrallsovci.

Vrahovia mali na starosť likvidáciu bohatých a nebezpečných kráľových nepriateľov. Pred štyrmi rokmi svoje obete zabíjali na verejnosti. Najskôr ich v súkromí mučili. Kedysi vplyvní lordi a lady sa nezmohli na pohyb, otvoriť ústa, iba sústavne zavýjali od bolesti. Poslednú ranu udelili pred obecenstvom. Keď strach z Lyrallsovcov rástol, šľachta si začala dávať pozor pred kráľom, prestali sa k svojim činom hlásiť, ale v tieňoch sa šepotalo.

Pred rokmi sa matka preriekla, keď sa dozvedela o smrti najväčšieho dodávateľa železa pre ich kováčov. Obvinili ho pre nelegálny predaj. Mal byť oslobodený a zaplatiť pokutu, ale deň pred prepustením si podrezal žili. Dodávateľ stratil svoju povesť a česť, matka odmietla naďalej udržiavať obchod a pokuta bola vysoká. Nikita uverila, že si to spôsobil sám, ale matka udrela žalárnika a cestou zo siene zasyčala „prekliati Lyrallsovci".

Nikita namierila ostrie Rubysu na Casiu Lyralls, ktorá sa pobavene vyškierala. Cez chrbát mala prehodený luk, v oboch rukách držala dlhé dýky. Odetá bola v čiernom aj vlasy rovnakej farby, ale tvár mala bielu ako sneh. Nedotknutá tvár, veľké oči a plné červené pery museli mužov privádzať do šialenstva, ale keď sa človek zahľadí do očí, badá v nich smrť.

„Tarreig?" opýtala sa Casia a naklonila hlavu nabok. „Nikita Tarreig, však? Zradkyňa krvi a rodu. Aká česť!" Zdvihla ruky do vzduchu, od čepelí sa odrazili lúče predierajúce cez oblaky. „S princom si musíte dobre rozumieť."

Hýbala pravou rukou v pomalých a rýchlych švihoch. S hrôzou si uvedomila, že Casia si označuje ciele na Nikitinom tele. Ostrie namierila tesne pod ľavým prsníkom.

„To bude posledný," povedala.

Nikita spevnila stisnutie na rukoväti. „Nedostaneš sa tam," odvetila, nie tak odvážne ako si predstavovala.

Casia určite počula v jej hlase neistotu a škodoradostne sa uškrnula.

Keby nebolo dvojičiek, dokázali by sa ubrániť a utiecť. Tanter sa postavil pred Ilir ležiacou na zemi a dohliadal na severnú stranu, zatiaľ čo Hanrik si vzal na starosť južnú. Spoločne vytvorili obrannú stenu ochraňujúc Ilir a Doriana, ktorí sa nemohli hýbať, a Larianu.

Primárnym cieľom útoku bude Luke. Mala by ho odtiaľto dostať preč, ale Lyrallsovci neprešvihnú príležitosť zajať vodcov Vzbúri.

„Princ," oslovil Lukea Carys Lyralls za jej chrbtom. „Dám vám možnosť. Pôjdete s nami dobrovoľne, presvedčíte aj Ilir Vlarin a Doriana Blartisa, aby sa nevzpierali a zvyšok odíde voľní."

Takže Nikita je pre nich bezcenná. Mierna úľava.

„Alebo?" opýtal sa Luke.

„Zajmeme vás. V tomto prípade nemôžeme sľúbiť bezpečnosť Vzbúrencom, ani ich vodcom."

Hanrik sa môže odtiaľto prebojovať s miernymi zraneniami, ale Tanterove a Larianine šance boli mizernejšie. Nikita ich musela ochrániť dokým sa Ilir a Dorian vzdialia do bezpečia. Musí ochrániť aj Lukea. Lenže Casia Lyralls sa tešila ako ju rozpára a Carys Lyralls si za cieľ zobral Lukea.

Dofrasa!

~~~~~~

„Nie!" zvrieskla Ilir. Ignorovala Larianu a Doriana a postavila sa, lakťom sa dotkla Lukeovho ramena. „Princ bude bojovať so Vzbúrencami proti vášmu kráľovi." Vytiahla z pošvy meč. „Nedostanete mňa ani princa!"