Vojna Vlčích Kráľov: Vzbura Začína

48

Dvaja členovia skupiny boli mŕtvi. Telá schovali do opustených domov a na múr vyryli značky. Podarilo sa im dostať až k hradbe, za ním si Luke matne pamätal na nádvorie, odtiaľ viedla cesta do hradu. Ak prekonajú obranu, víťazstvo majú zaistené.

Zvyšok skupiny sa opieral o múr v úzkej uličke plnej Vzbúrencov naberajúc sily, pokým čakali na signál. Stretli sa s predvojom, podľa plánu zaujali pozície. Na Lukea sa nalepilo telo, ale bol to iba Tanter, ktorý sa zatackal, keď vstával. Luke ho chytil, Tanter sa preľakol, a pohľadom sa opýtal či je v poriadku. V tvári mal stále vpísaný šok a bolesť z poslednej straty. Bojovali s Norom chrbtami pri sebe proti hernnaunským vojakom. Nezvládli vykryť údery. Tanter dostal zárez na pleci a Noro padol s čepeľou v ústach. Keby Hanrik nezasiahol, dostali by aj Tantera. Prikývol a váhu preniesol na meč.

V tejto situácii nevedel ako pomôcť priateľovi, upokojiť ho, než sa vrhne do ďalšieho krvavého masakru. Držal ho za plece a zisťoval polohu nepriateľov.

Vojaci pred hradbou boli rovnako nepokojní, obzerali sa po okolí načúvajúc zvukom boja zo všetkých strán. Oštepy a meče mali pripravené. Štíty namaľované znakmi svojich panovníkov: karstorský jeleň, zangirský had, hernnaunova sova, skytarsovský orol. Našťastie žiadny Tarreigovci. Nikde ich nestretli, a to znamenalo, že si ich nechávajú v zálohe.

Modro-zlaté štíty vyvolali v Lukeovi nevhodné spomienky. Dlhšiu dobu nemyslel na starých rodičov. Čo by si pomysleli? Milovali svojho vnuka, svojich poddaných, ale Vzbúrencami opovrhovali kvôli vojne a povstaniam. Avšak nesúhlasili ani s nariadeniami kráľa. Ich jediný pevný úchyt na reťazi s korunou na druhej strane predstavoval syn ich dcéry.

Hanrik nazrel spoza prázdneho voza so zlomenými kolesami. Intenzívne výkriky v diaľke upútali pozornosť Vzbúrencov. Tanter zo seba otriasol strach. Oproti si neznámy Vzbúrenec stiahol priezor v tvare psej hlavy, buď kedysi patril k vojsku na panstve Celsirrin alebo ju vzal. Zdvihnutou rukou naznačil svojej skupine dať sa do pozoru. Zvyšok Lukeovej skupiny stál za dočasným kapitánom Hanrikom.

Donútil sa postaviť v mysli bariéru medzi prítomnosťou a minulosťou. Nezáleží na tom, čo si myslí jeho rodina, Luke sa rozhodol a bude bojovať za svoju vieru.

Výbuch otriasol zemou, keď hlavná brána na západnej strane padla. Pre stabilitu sa chytili stien alebo jeden-druhého, vyčkali, a na Hanrikov rozkaz vyrazili do útoku.

Z uličiek vyrazili desiatky Vzbúrencov s bojovým výkrikom.

Nepriatelia v nemom zdesení vytasili meče, na cimburí sa pripravovali lukostrelci. Vzbúrenci, medzi nimi aj Faren a Angelia, hádzali do obrany zapálené vrecúška. Veliteľ vykrikoval zdvihnúť štíty, usporiadať sa do formácie. Zasiahnutí vojaci odhadzovali zbrane, kryli si spálené časti a krvácajúce rany. Prvá línia padla rýchlo.

Z okien zväčša opustených domov strieľali obyčajné aj zápalné šípy. Z cimburia padali telá na vojakov a zásoby zbraní.

Luke sa držal v blízkosti Tantera, odrážal útoky a sekal do nechránených častí. Spoza chrbta vycítil pohyb, obrátil sa nabok a útočník namiesto Lukea presekol svojho druha. Luke mu odsekol ruku a potom hlavu. V blízkosti škriekal sokol.

„Ústup k bráne!"

Ktorýsi Vzbúrenec zasiahol veliteľa šípom do oka. Nezorganizované vojsko, zmiešané z viacerých panstiev, podliehalo útoku. Cez bránu, ktorú spomínal zosnulý veliteľ, sa vojsko sťahovalo do bezpečia. Kedysi slúžila na dovoz surovín. Ustupujúca obrana zatiaľ nevedela, že Vzbúrenci sa dostali aj za hradby. Boli obkľúčení.

                                                                                       ~~~~~~

Päsťou mu vrazila do tváre a v nasledujúcom momente Rubysom prerezala brucho. Uhla sa pred útokom vojaka. Vďaka záštite na Rubysu neprišla o ruku, zaprela sa celou silou, až sa zatackal. Vrhla sa do útoku, donútila ho ustupovať a sekala do dreveného štítu s jeleňom. Keď zakopol o mŕtve telo, Nikita využila šancu na presný zásah do odhalenej kľúčnej kosti.