Memories

15.

Vystúpim na zastávke a ponáhľam sa domov. Našťastie, nikto ma nesleduje a tak sa cestou nevyskytli žiadne problémy. Teda, okrem začudovaných pohľadov okolo idúcich, keďže tričko a nohavice mám celé špinavé a potrhané, tvár tiež špinavú a na ruke mám pár rán, na ktoré nie je práve najkrajší pohľad. A hoci si ich rýchlo prestanem všímať, uľaví sa mi, keď zazriem náš dom.

Pred dverami na chvíľu zaváham, no potom som sa zhlboka nadýchnem a stlačím kľučku.

Len čo vstúpim do vnútra a zavriem za sebou dvere, som uväznená v silnom objatí.

,,Ach, Lea, ani si nevieš predstaviť, ako som sa o teba bála." hovorí Lili, ešte stále ma objímajúc.

,,Nie, to neviem, ale ehm, mohla by si ma pustiť? Dusíš ma." poviem priškrtene, načo ma okamžite pustí.

,,Prepáč." ospravedlní sa. Chystám sa jej niečo odpovedať, no nestihnem to, pretože som vyrušená Marcelom a Lucasom.

Aj oni ma poriadne objíme a Marcel ma pobozká, načo sa Lucas zaksichtí, no nepovie nič.

Keď sa zo všetkými poriadne zvítam, sadneme si do obývačky a porozprávam im, čo som zažila za posledné dni. Vynechám iba pár detailov ako napríklad dôvod Tomovho konania. Myslím, že by jej to mal povedať on sám. Teda, ak sa ešte stretnú. Čo mi pripomína...

,,Ako je to vlastne s Tomom? Na čej strane vlastne je?" položím otázku a svojím pohľadom prebehnem všetkých troch.

,,Na našej." odpovie Lucas. ,,Teda, nie od začiatku, ale keď ťa uniesol, pretože mu to jeho starý otec prikázal a nemal inú možnosť, uvedomil si, že to nechce a rozhodol sa, že ti pomôže ujsť. Aj keď myslím, že tam je viac dôvodov, prečo sa tak rozhodol." dohovorí Lucas a významne sa pozrie na Lili. Tá len skloní hlavu, no vidím, ako jej líca nabrali červený odtieň. Wau.

,,Tak, ehm." odkašlem si, aby som odpútala pozornosť od Lili, ktorá sa na mňa vďačne pozrie. ,,Ešte stále však nie sme úplne v bezpečí. Vedia predsa, kde bývame. A čo im zabráni, aby si po nás prišli? A navyše, stále nevieme, čo od nás chcú." hovorím rýchlo a v mojom hlase sú cítiť obavy.

,,Neboj, neprídu sem. Tom nás o tom ubezpečil. Vraj niečo počul. Neprídu sem." ubezpečuje ma Lucas. ,,A čo sa týka tej druhej veci... Naozaj nevieš, čo od nás chcú? Nespomínali ti niečo?" spýtavo sa na mňa pozrie a ja sa zamyslím.

,,Vlastne áno, spomínali. Chceli odo mňa nejaký kód."

,,Kód?" opýta sa zmätene Marcel.

,,Áno, kód. Vraj mi ho rodičia pred smrťou prezradili. No ja neviem... Nespomínam si na žiaden kód." odpoviem zúfalo.

,,Ani ja nič o nijakom kóde neviem." dodá Lucas. ,,No Lea tvrdila, že mama bola pár dní pred tou nehodou nejaká nervózna. Možno to bol ten dôvod, ten kód." uvažuje Lucas.

,,A možno to je aj dôvod, prečo sú teraz rodičia mŕtvi." podotknem ticho a po mojich slovách sa v miestnosti rozhostí úplné ticho. Pozorne si prezriem ostatných a všimnem si ich vyjavené a vystrašené výrazy. Nad týmto zrejme nepremýšľali.

Ticho preruší až zvuk zvončeka, ktorý sa rozozvučí na celý dom. Lucas vyskočí a beží otvoriť. Všetci vstaneme a nasledujeme ho do chodby ku dverám.

Lucas ich najprv otvorí len na škárku, aby videl, kto je za nimi, no len čo spozná človeka stojaceho pri dverách, otvorí ich tak, aby ten niekto mohol v pohode prejsť.

Ten niekto je v skutočnosti Tom. Lili sa mu okamžite vrhne okolo krku a rovnako ako mňa pred chvíľou, začne tuho stískať. Len čo sa trochu upokojí , pustí Toma, aby sa mohol nadýchnuť.

Ten sa na ňu usmeje, načo sa Lili začervená. ,,Nečakal som takéto vrelé privítanie." po jeho slovách je Lili už červená ako paradajka.

,,Mimochodom, som rád, že sa ti to podarilo." pozrie na mňa. ,,Nepodarilo sa mi ich zdržať na tak dlho, ako som plánoval." povie s pohľadom upretým na mňa.

,,Áno, podarilo. Aj keď, v jednej chvíli ma takmer chytili." poviem, načo sa zasmeje.

,,Áno, mala si vidieť ten jeho prekvapený a nahnevaný výraz zároveň. Vôbec nechápal, ako si ho mohla tak ľahko odrovnať." Povie, načo sa zasmejeme všetci.

,,No stále nechápem, prečo ste si všetci taký istý, že sem neprídu." poznamenám, keď sa trochu upokojíme a zamračím sa.

,,Pretože poznám ich plány." povie Tom. ,,Rozhodli sa, že ťa nateraz nechajú na pokoji. Vraj počkajú, kým sama nenájdeš ten kód. A potom..." ani to nemusí dopovedať, a prejde mi mráz po chrbte.

,,No najhoršie na tom je, že mi ten kód musíme nájsť." povie Lucas.

,,Prečo?" opýta sa nechápavo Lili.

,,Pretože to asi je kód od niečoho dôležitého. To znamená, že rodičia si ho pravdepodobne niekam zapísali. A to znamená, že skôr či neskôr sa oni rozhodnú, že ho pohľadajú aj tu. Takže preto ho musíme nájsť skôr ako oni." vysvetľuje Lucas.

,,A, navyše," vloží sa do toho aj Tom, ,,neviem síce, od čoho ten kód je, no keďže po ňom tak usilovne pátrajú, je to niečo nebezpečné alebo cenné. A ak je to nebezpečné, otázkou ostáva pre koho: či pre nás alebo pre nich." Po jeho slovách mi opäť prejde mráz po chrbte.

,,A od čoho asi bol ten kód?" zamyslím sa.

,,Netuším. Možno naši rodičia na niečo prišli alebo objavili... Netuším. No mama bola novinárka a otec fotograf. Takže to možné je. Možno zistili niečo o Tomovom starom otcovi. Netuším." pokrčí plecami Lucas.

,,Tak sa to pokúsme zistiť." navrhne Marcel, na čo všetci prikývneme.