Memories

17.

Už hodinu sedíme v obývačke a snažíme sa vymyslieť miesto, kde by mohol byť ukrytý kód. A čím dlhšie ho hľadáme, tým viac musím myslieť na môj sen.

Ešte chvíľu počkám. Ak by nám nič nenapadlo, poviem o tom Lucasovi. Zaumienim si.

,,A nemali vaši rodičia nejaký sklad alebo niečo podobné?" opýta sa s nádejou v hlase Lili, načo sa na ňu všetci neveriacky pozrieme.

,,No čo? Vo filmoch to je časté." obraňuje sa. Lucas len pretočí očami a pozrie sa na nás.

,,Má niekto nejaký ďalší nápad? A vopred upozorňujem: nie sú tu žiadne tajné chodby, skrýše ani nič podobné. A nie, naši rodičia nemali žiaden sklad. A v garáži ten kód nie je. Už sme ju prehľadali." povie, s pohľadom upretým na Lili. Tá len skloní hlavu a prezerá si svoje ruky, položené na kolenách.

,,Tak... Uhm. Čo keby sme si dali na chvíľu prestávku?" navrhne Marcel, za čo mu venujem vďačný pohľad. Všetci sa rozídu, premýšľajúc nad tým úkrytom.

Nasledujem Lucasa do kuchyne. Len čo tam vkročím, uvidím ho, ako sa opiera o linku. Podídem k nemu a pohladím ho po pleci. Lucas sa na mňa utrápene pozrie.

,,Ja už naozaj netuším, kde by sme mohli hľadať." povie zúfalo a skloní hlavu.

,,Ja... Možno by som vedela." poviem potichu a on sa na mňa okamžite pozrie.

,,Kde?" opýta sa s nádejou v očiach.

,,V starkinom dome." odpoviem.

,,V starkinom dome? Čo by tam robil?" opýta sa nechápavo. Len čo mu stručne vyrozprávam svoj sen, oči sa mu rozžiaria ako dieťaťu na Vianoce.

,,To je úžasné! Prečo si mi to nepovedala už skôr?" skríkne a rozbehne sa do obývačky.

,,Koniec prestávky. Už vieme, kde by to mohlo byť!" zakričí Lucas a všetci vbehnú do obývačky. Prejdem a sadnem si na sedačku k Marcelovi. Len čo sa všetci usadia a s očakávaním sa pozrú na Lucasa, porozpráva im o našej teórii, že kód by mohol byť v starkinom dome.

,,Tak tam poďme!" zvolá Lili, len čo Lucas dopovie.

,,Nie je to také jednoduché. Starkin dom je odtiaľto dosť ďaleko. Myslím, že dnes by sme sa mohli zbaliť a zajtra vyrazíme." navrhne Lucas, na čo všetci prikývnu.

,,Tak fajn. Marcel a Lili budú musieť ísť domov, aby sa zbalili. A Tomovi asi budeme musieť ísť niečo kúpiť. Teda, ak si nechceš vziať to detské oblečenie, ktoré rodičia odkladali na pôjd." dodá Lucas, načo sa pri predstave Toma v tom detskom oblečení všetci zasmejú.

,,Tak, po obede sa môžeme začať chystať." vyhlásim a zamierim do kuchyne.
...

Tak ako sme sa dohodli, Marcel a Lili sa hneď poobede šli domov zbaliť. V starkinom dome by sme sa mali zdržať pár dní, no ešte nevieme, ako dlho tam budeme.

,,Lea, naozaj musíme ísť nakupovať?" zakňučí Tom a prosebne sa na mňa pozrie.

,,Áno, Tom, musíte. Neboj, vybavíte to rýchlo, pretože ani Lucasovi sa zjavne veľmi nechce. A nakupovať idete preto, že tu nemáš žiadne iné oblečenie okrem toho, ktoré máš na sebe a pochybujem, že sa chceš po to svoje vrátiť k tvojmu starému otcovi. Ešte by ťa tam nejako uväznil. A, navyše, cestou k starkinmu domu budeme mať menšiu túru, takže pochybujem, že by si v tom oblečení potom chcel ostať pár dní." odpoviem mu.

,,Túru?" opýta sa zdesene.

,,Áno, Lucas to nespomínal? Starkin dom sa nachádza dosť ďaleko od iných domov. Vlastne je uprostred prírody. Dom z jednej strany obklopuje les, z druhej skaly." vysvetľujem, zatiaľ čo na Tomovej tvári sa objavuje čoraz väčšie zdesenie.

,,A... Naozaj nie je žiaden iný dom na blízku?" uisťuje sa.

,,Nie, len príroda." odpoviem s úsmevom.

,,Super." zamrmle si potichu, načo sa schuti zasmejem.
...

,,Lea?" zaklope Lucas na dvere a potichu vôjde do izby.

,,No?" opýtam sa a pozriem na neho.

,,Ja... Povieš mi niečo o tvojom sne?" opýta sa a posadí sa vedľa mňa na posteľ. Vzdychnem si a prikývnem. Svoj pohľad upriem von oknom na nočnú oblohu a dám sa do rozprávania. Keď dokončím, pozriem sa na neho.

,,No, aspoň už vieme dôvod, prečo boli nervózni." povzdychne si. Ja len nemo prikývnem.

,,Myslíš, že niečo nájdeme? Myslím v starkinom dome." opýtam sa.

,,Neviem. No dúfam, že áno. Ide o to, že ak ten kód nenájdeme my, môžu ho nájsť oni. A... Nevieme, od čoho bol, no muselo to byť dôležité, keďže kvôli tomu zomreli naši rodičia." povie tichým hlasom.

,,Asi máš pravdu." prikývnem.

Ešte chvíľu je ticho, keď sa Lucas potom postaví, zaželá mi dobrú noc a odíde.

V tú noc sa mi sníva divný sen o starkinom dome, medailóne a tom záhadnom kóde.
...

,,No tak! Pridajte vy lenivci!" kričí Lucas. Marcel vedľa mňa si unavene povzdychne a trochu pridá do kroku.

,,Nenávidím túry." zašomre si popod nos. Ja sa len zasmejem a dobehnem Lucasa. On má na tvári veselý výraz na rozdiel od väčšiny účastníkov tohto "výletu".

,,Ako dlho ešte pôjdeme?" opýta sa Tom.

,,Neboj, už je to len chvíľka." zasmeje sa Lucas. Ešte chvíľku sa predierame cez les, cestou ktorá vedie cez mierny kopec, až nakoniec zastaneme na úplnom vrchu kopca. Vydýchnem si a s úsmevom sa tu poobzerám. Už strašne dávno som tu nebola.

Rovno pred nami je dom. No, teda skôr väčšia chata. Za nami a aj po oboch stranách sa rozprestiera borovicový les. Pousmejem sa a obídem dom. Rovno za domom je výhľad na skaly. Prejdem na jednu zo skál a sadnem si na ňu. O chvíľu si ku mne prisadne aj Marcel.

,,Tá túra stála za to. Je to tu nádherné." povzdychne si.

,,Áno, to je." prikývnem.

,,Asi by sme už mali ísť do vnútra, aby nás ostatní nehľadali." navrhne po chvíli Marcel a postaví sa. Natiahne ruke ku mne a pozrie sa na mňa. Prikývnem a chytím sa Marcelovej ruky. Vytiahne ma na nohy a spolu sa vydáme do domu.

,,Tak tu ste! Už sme vás chceli ísť hľadať." privíta nás Lili.

,,Tak fajn, keď sme tu už všetci, môžeme začať hľadať. Ale prosím, dávajte na tie veci pozor a neurobte tu veľký neporiadok." povie Lucas a my sa pustíme do hľadania.

Po pár hodinách hľadania, keď už sme všetci unavení, zrazu Lili vykríkne.

,,Áno! Asi to mám." hovorí radostne.

Všetci sa nahrnieme k nej a pozeráme na papier, ktorý drží v rukách.

,,Našla som to medzi starými faktúrami." vysvetľuje.

Skloním sa nad papierom a lúštim text. Všade sú napísané nejaké čísla, ktorým nerozumiem, no všetky sú viac krát prečiarknuté. Ak by som neverila, že tam Lili niečo našla, určite by som prehliadla malý číselný kód napísaný drobučkými číslami na spodku papiera.

,,Máme to. Konečne sme našli ten kód." hlesnem ohromene.