Memories

Epilóg

,,Hej! Verili by ste, že je to už mesiac, od tej veci s Corneliom a kódom a všetkým ostatným?" opýta sa nás Tom, keď raz večer všetci pohromade sedíme u nás doma vzadu na záhrade, zohrievame sa pri ohni a rozprávame sa.

,,Ako rýchlo to zbehlo." vzdychne Lili a ja s ňou musím súhlasiť.

,,No musíte uznať, že to bolo vzrušujúce." povie Lucas.

,,Áno. No neviem ako vy, ale ja si to už nehodlám zopakovať." odpoviem.

,,Tak to ani ja. " pridá sa Marcel. ,,Myslím, že sme si zažili napätia a akcie až-až, nemyslíte?"

,,Ach! Keď si predstavím, že pred niekoľkými mesiacmi boli našou jedinou starosťou zlé známky a potom..." pokrúti hlavou Lili. ,,Som rada, že je to už za nami."

,,Ale všetko zlé je na niečo dobré." namietne Lucas.

,,Áno, bez toho by sme predsa nikdy nestretli Toma ani Melany alebo by sme nespoznali Josha..." pridám sa.

,,Tak, na všetky dobré a zlé zážitky a spomienky." povie Melany a nadvihne pohár s teplým čajom. Ostatný po nej zopakujú a tiež nadvihnú svoje poháre.

Som rada že ich mám. Život ide predsa ľahšie, keď sa máme o koho oprieť. Oni sú mojou oporou. Neviem, čo by som bez nich robila. Asi by som už bola mŕtva...
...

A takto to skončilo.

Všetko je v poriadku. Cornelio sa čoskoro dostane za mreže a už nebude nikomu môcť ublížiť. Plány a zoznam sú v rukách polície, ktorá s nimi urobí to, čo uzná za vhodné.

A my? My sme tu. Živí a zdraví. Nevieme, čo sa udeje v budúcnosti, no jedno vieme isto: Na toto nikdy nezabudneme. Či nám to už budú pripomínať jazvy, alebo spomienky, nezabudneme na to, čo sme zažili. Ibaže by sme stratili pamäť a spomienky. No to, dúfam nehrozí.

Či?

Koniec