My Periwinkle

No More Dream

"Soo Ah, vstávaj, inak zmeškáš let!", kričala mama z kuchyne. Spočiatku sa mi nechcelo opustiť teplo mojej postele, no po prebratí som si uvedomila, že dnes je Deň D. Dnes bol ten deň, o ktorom som dlho snívala. Po úspešnom ukončení strednej školy ma prijali na Seoul Sasada fashion school. Dnes odlietam do Kórei a o pár dní mi začne škola. Som trochu nervózna, ale súčasne aj vzrušená. Bol to môj sen odkedy som prvý raz uvidela K-pop skupinu BTS.

Nejako som sa vymotala z postele a zišla dole na raňajky. V kuchyni nervózne pobehovala mama, otec sedel a čítal noviny, babka ma vítala srdečným úsmevom. "Dobré ráno šípová Ruženka.", pozdravila ma. Na stole ma už čakali raňajky a káva. Rýchlo som si odpila z kávy, aby som sa prebrala a pustila som sa do croisantu. "Zlatko, zbalím ti jedlo na cestu?", opýtala sa ma mama. Odpovedala som zamyslene, "Myslím, že v lietadle nám budú obed dávať."

Zbalila som si posledné veci, skontrolovala, či nič nechýba a spolu s ostatnými sme sa pobrali na letisko. Mali sme dostatok času a tak sme sa nemuseli priveľmi náhliť.

Dorazili sme na letisko. Pred vstupom do lietadla som musela prejsť niekoľkými kontrolami a tam so mnou rodina ísť už nemohla. Rozlúčili sme sa teda pred prvou kontrolou. Mama začala plakať a otec ju utešoval, hoci i ten mal slzy na krajíčku. Jediný, kto sa držal bola babka. Tá ma vystískala, vybozkávala a posledný raz zažartovala, "Nie, že domov privedieš nejakého šikmookého, otca by porazilo." Mama si utrela slzy a zlyhávajúcim hlasom povedala: "Dávaj si pozor zlatko, ak sa bude čokoľvek diať, zavolaj. Ak sa ti tam nebude páčiť, vráť sa domov. Budeš nám veľmi chýbať, ľúbime ťa." Spolu s otcom ma objali a ja som im do ucha zašepkala, "Aj ja vás ľúbim, ste pre mňa všetkým. Budete na mňa hrdí, to vám sľubujem," a do očí sa i mne vhrnulo zopár sĺz.

S posledným pohľadom na nich som prešla cez bránu a stratila sa v dave ľudí. Prešla som kontrolami a nastúpila do lietadla. "Začína ti nový život, Soo Ah.", vravela som si v duchu.

"Vážení cestujúci, prosím pripravte sa na pristátie," oznámila nám letuška. Pozrela som sa z okienka lietadla. Uvidela som pred sebou mesto prebúdzajúce sa zo včerajšieho večera. Mrakodrapy sa hlavami takmer dotýkali ružovkastej oblohy a slnko sa po nej pomaly šplhalo vyššie a vyššie. Vyzeralo to, ako zázrak. Cítila som veľmi zvláštny pocit, nevedela som, že šťastie dokáže človeka tak ovládnuť.

Po pár minútach sme pristáli na medzinárodnom letisku Incheon. Nastúpila som na vlak, aby ma zaviezol do môjho bytu v časti Gangnam. Bola predo mnou asi hodina cesty, tak som si vybrala svoj skicár. Dokončovala som plesové šaty. Dúfala som, že jedného dňa si ich budem môcť obliecť na nejakú výnimočnú príležitosť.

Vystúpila som na stanici Seoul Station a ďalej sa riadila informačnými tabuľami. Cesta do Gangnamu mi trvala asi desať minút a potom som už stála som na okraji chodníka a hľadela na obrovskú budovu pred sebou. Vyzerala moderne, akoby patrila nejakej celebrite, no boli to byty pre študentov. V duchu som si pomyslela: "Kam sa na toto hrabú všetky slovenské intráky?" Vstúpila som do veľkej uvítacej haly a zamierila k recepcii. Sedela tam maličká stará teta s hrejivým úsmevom. Aj ja som sa na ňu usmiala. "Dobrý deň, volám sa Kim Soo Ah" prestavila som sa po kórejsky. Ďalej som pokračovala v angličtine, mala som tak väčšiu istotu v tom, čo vravím. Pani si našla moje meno v databáze a vysvetlila mi všetky potrebné veci ohľadom platieb, upratovania a pravidiel návštev. Napokon milo dodala, "Ak budeš čokoľvek potrebovať, vieš, kde ma nájdeš. Mimochodom som pani Chu," a podala mi kód od izby. Namiesto zámku tu používajú číselný kód, je to bezpečnejšie.

Môj apartmán bol na ôsmom poschodí hneď prvé dvere napravo. Zadala som kód a vošla do bytu. Bola som ohromená. Bol veľmi priestranný, dobre osvetlený, pretože balkón bol presklenný a zariadenie bolo mramorovo biele. Kuchyňa bola spojená s obývačkou. Ostrovček v kuchyni slúžil súčasne ako pracovná doska, aj ako jedálenský stôl.

Pohovka bola obrovská. Myslím, že by sa tam bez problémov zmestilo desať ľudí. Oproti pohovke bola na stene pripevnená TV a pod ňou bola kompletná aparatúra (PS4, reproduktory aj rádiová veža).

Najviac sami asi páčila kúpeľňa. Bol v nej sklenený sprchový kút, ale aj vaňa, veľké zrkadlo nad umývadlom a samozrejme WC. Aj táto miestnosť bola zariadená do bielej farby so zlatými aplikáciami. 

Moja izba nebola z tých väčších. Myslím si, že je to preto, lebo manželská posteľ zaberala takmer celú miestnosť. Z nej viedli ešte jedny dvere . Tie patrili šatníku. To vám poviem, v živote som nemala toľko miesta pre oblečenie. Mal poličky, zásuvky a skrinky od zeme až po strop. Celý tento apartmán prekonal všetky moje predstavy. Ani vo sne by som si takýto nepredstavovala.

Mala som pred sebou ešte celý deň. Z časového posunu som bola celkom vyčerpaná, no nemohla som zaspať. V opačnom prípade by som si na tento čas nezvykla. Ostala som teda hore. Vypila asi tri litre kávy, aby som nezaspala a začala som si vybaľovať.

Prišiel čas obeda a ja už som mala všetko oblečenie naskladané v šatníku. Všetko jedlo uložené v chladničke a kuchynských skrinkách. Povedala som si, že dnes sa ešte porozhliadnem po okolí. Namaľovala som sa, vlasy som si nechala voľne padať na plecia a obliekla som si čierne džínsy a čiernu mikinu. Tú mikinu som dostala od sestry k narodeninám. Je rovnaká, akú nosieval Jungkook, najmladší člen skupiny BTS. Je moja najobľúbenejšia.

Vybrala som sa teda von. Na ulici som si zapla GPS a vyhľadala si najrýchlejšiu trasu do školy. Dostala som sa tam metrom asi za desať minút. V škole som si vybavila nejaké papiere pred nástupom a pobrala sa spoznať okolie. Toto mesto je naozaj obrovské, bez GPS by som sa tu na sto percent stratila.

Všetko sa zdalo byť väčšie ako ja. Cítila som sa ako nejaký mravec. Dostala som sa zrejme do obchodného centra, alebo skôr do mestskej časti plnej obchodov. Pripomínalo mi to Oxford street v Londýne, no bolo to väčšie a obchody lacnejšie. Ako som tak kráčala dlhou ulicou, zbadala som v diaľke pútač s nápisom BTS. Pridala som do korku, aby som lepšie videla, čo je na ňom napísané. Presne to, čo som čakala. Budú mať koncert a to už o niekoľko týždňov. Veľmi som túžila ísť na ich koncert. Keďže som len teraz pricestovala nemala som ešte brigádu a tak ani dostatok financií, aby som si koncert mohla dovoliť. Sklamane som prešla okolo pútača a ďalej pokračovala v spoznávaní okolia. Zaumienila som si, že do konca týždňa si nájdem prácu. Nádej, že by som predsa išla na koncert ma hnala vpred.

Domov som sa vrátila až večer s príšernou bolesťou nôh. Soul je skutočne rozsiahle mesto. Dnes som prešla len jednu z jeho častí a bola som hotová. Zvyšok večera pokračoval v mierne stereotypnom tempe. Sprcha, večera, príprava do školy a všetko sa skončilo na gauči pred telkou. Bola som taká unavená, že si ani nepamätám, ako som sa dostala do postele.