My Periwinkle

Wake Up

Ráno ma zobudilo teplo na mojom líci. "Vstávaj, kvetinka. Dnes nás čaká Disneyland." Jungkook ma zobudil pusou na líce a úžasnou správou. Nikdy som v Disneylande nebola. On je skrátka skvelý. 

Otočila som hlavu jeho smerom. Pretrela som si oči a dala mu pusu. Niekoľko nádherných minút sme sa objímali a potom som chcela vstať. Jungkook ma zadržal v jeho objatí. Vtisol mi bozk na rameno a povedal, "Včerajšia noc, bola najlepšia v mojom živote. Bola si skvelá." Pri spomienke na včerajšok som sa pousmiala. Povolil objatie a ja som mohla spokojne opustiť posteľ. Lenže stačil prudší pohyb a moje telo zareagovalo prudkou bolesťou. Včerajšia noc bola nádherná, ale dnešné ráno je vďaka nej úplne v keli. Chytila som si podbruško, miesto, kde bola bolesť najsilnejšia. Skrivila som tvár a vydala bolestivý ston. Mám svalovicu. To sa vážne dá aj dostať aj pri...tom? 

Jungkook sa okamžite posadil, aby videl, čo sa deje. Rýchlo pochopil o čo ide. "Prepáč mi to láska. Nechcel som, aby to bolelo. Nabudúce budem jemnejší." Povedal a hladil ma po chrbte. "Veď za to ty nemôžeš. Budem si musieť zvyknúť. A aby som sa to naučila, mali by sme trénovať," otočila som sa tvárou k nemu a šibalsky sa usmiala. Chcela som zmyť pocit viny, ktorý mal kvôli takejto hlúposti. Viete si predstaviť, čo nasledovalo.

...

Po raňajkách sme nasadli do auta, ktoré Jungkook prenajal a zamierili sme do sveta zábavy. Cesta trvala asi hodinu. Počas nej sme počúvali pesničky a spievali si. Sem tam sme jeden druhému uštedrili bozk, či iné vyjadrenie lásky.

Prešli sme cez veľkú vstupnú bránu. Skoro som odpadla. Bol presne ako z obrázka. Všade bolo množstvo kolotočov a atrakcii. Jungkookie mi kúpil cukrovú vatu a naša tour sa začala. Vzal ma na každý kolotoč. Už sa mi krútila hlava, ale on bol úplne v pohode. Miluje kolotoče na rozdiel odo mňa. Tešil sa ako malé dieťa. Užíval si jazdu s rukami nad hlavou a smiechom v hlase.

"Poď, pôjdeme na túto loď," ťahal ma k veľkému kolotoču v tvare pirátskej lode. Nemám rada tento typ kolotočov. Som ochotná ísť kam chce, ale tam ma nedostane. Býva mi z nich zle. Začala som teda protestovať, "Kookie, prosím tam nie. Ja to nemám rada. Choď sám, ja ťa tu počkám." Snažila som sa ho presvedčiť. 

"Lenže bez teba to nebude ono," nafukoval sa ako chlapec, ktorému mamička nekúpila autíčko. "Si ako malé dieťa. Vieš to?"

"Áno, viem. Ale ty ma aj tak ľúbiš. Tak poď prosím so mnou, nech mi to dokážeš." Vzal ma za ruku a už sme sedeli v lodi. Keď budem po tej jazde vedieť stáť na nohách poriadne ho kopnem do zadku. Ako môžem byť tak ľahko ovplyvniteľná? Som ním až príliš omámená, aby som mohla odporovať. 

No zbohom, je to tu. Loď sa začala kývať zo strany na stranu. Kričala som a kŕčovito stískala ruku svojho priateľa. Ten sa na mne smial a užíval si jazdu. Keby som sa tak veľmi nebála, asi by som ho nakopala do zadku už teraz.

...

Strávili sme tam celý deň. Už sa začínalo stmievať. Kráčali sme chodníkom smerom k parkovisku, keď ma zastavil. Pozrela som na neho začudovane. "Ideme, nie?," spýtala som sa. Stál a začal šmátrať v nohaviciach. Myslela som si, že nevie nájsť kľúče od auta.

"Včera som ti to nestihol dať, lebo pršalo. Tak ti to chcem dať dnes na tomto peknom mieste. Ľúbim ťa moja Periwinkle," povedal a vytiahol z vrecka retiazku. Dal mi šperk. Skutočný romantik. Milujem decentné šperky. Dodávajú kus vznešenosti, ale aj jemnosti ich nositeľom. Zapol mi ju a ja som si ju lepšie prezrela. Strieborná retiazka, môj obľúbený druh šperku. Bol na nej malý kamienok a vo vnútri neho bola kvetinka. Modrá a piatimi okvetnými lístkami. Bola to kvetinka spojená s mojimi narodeninami. Periwinkle, rovnako ako aj moja prezývka.