My Periwinkle

Where you from

Zobudila som sa na zvuk budíka. Nemám rada skoré vstávanie, preto mi trvalo zopár minút, kým som vstala. Zamierila som rovno do kúpeľne. Veď to poznáte, sprcha, zuby, make-up a vlasy. Keď som toto všetko urobila moja ďalšia cesta smerovala do kuchyne na raňajky. Rozhodla som sa urobiť si smoothie z jahôd, čučoriedok a banánu. Uvarila som si kávu do termopohára nech ju mám v škole teplú. Skontrolovala som si všetky papiere, ktoré som musela odovzdať a vložila si ich do veľkej kabelky. Pozrela som sa na hodinky, "Máme skvelý čas, oblečiem sa a zavolám domov," skonštatovala som dobre naladená. Rozhodla som sa, že dnes si oblečiem niečo veselé. Siahla som po kvetinovej blúzke a tmavých džínsoch. Pridala som jemné náušnice a striebornú retiazku. Vlasy som mala uviazané do chvosta a tak som sa rozhodla obuť si tenisky. Môj jemne casual look som zakončila voľným dlhším sakom. Bola som pripravená začať tento deň, čo najlepšie a nič mi ho nesmelo pokaziť. Pred odchodom som zavolala rodičom tak, ako som si sľúbila.

"Ahojte, ako sa máte?" začala som rozhovor. Otec sa ozval prvý, "Máme sa dobre. Mama už konečne neplače a Alexa príde na víkend. Dnes nám volala." Alexa je moja staršia setra. Študuje v Prahe medicínu, takže domov nechodí často. 

Len, čo mama počula môj hlas, začala ma bombardovať otázkami. "Aký bol let? Nie je ti tam zima? Máš všetko do školy? Máš už nejaké kamarátky? Jedla si? Nie aby si hladovala! Nemáme ti niečo poslať?" 

"Mami upokoj sa. Nie som na kurze prežitia. Let bol skvelý, pokojný. Mám všetko, nič neposielajte. Áno jem, nehladujem. Kamarátky ešte nemám, ale dnes sa to určite zmení. Zabudla som niečo?"

"Určite?," povedala nedôverčivo. Otec vyzeral presvedčený o pravdivosti môjho svedectva, rozhodol sa obhájiť ma. Po jeho slovách sa mamina upokojila. Nemala som už veľa času, tak som sa s nimi musela rozlúčiť. Vzala som si kabelku, hodila do nej mobil a s buchnutím dvier som zamierila na stanicu metra.

Cesta ubehla rýchlo, presne tak, ako včera. Zo stanice som pokračovala k budove školy. Ďalšia vysoká, moderná budova. Dovolím si tvrdiť, že v tomto meste nízke ani staré budovy neexistujú. Vošla som dnu. Na recepcii som odovzdala papiere a prevzala som si svoje školské ID. Ešte dobre, že mi k nemu pridali aj plán budovy, inak by som na prednášku neprišla ani o týždeň. Jediná nevýhoda tohto mesta je, že sa tu rýchlo stratíte. 

Nejakým zázračným spôsobom som sa dostala do prednáškovej miestnosti a dokonca včas. Sadla som si na okraj oblúku zo sedadiel približne v polovici. Nie príliš vpredu, aby som bola na očiach, ale ani príliš vzadu, aby som nepočula. V triede bolo zopár študentov, prevažne domáci. Pár minút pred začiatkom vyučovania sa trieda začala plniť. Boli tu študenti z rôznych krajín od Brazílie až po Nigériu. Kórejský študenti však tvorili citeľnú väčšinu. Vedľa mňa si sadlo drobné kórejské dievča s veľkými očami a dlhými čiernymi vlasmi. Mala na sebe mikinu siahajúcu jej až po kolená a pásikavé podkolienky. Mohutné čierne martensky vyzerali, akoby jej každú chvíľu mali odtrhnúť jej tenké nôžky. Toto drobuliatko ma upútalo natoľko, až som sa pristihla, ako na ňu zízam. Chcela som rýchlo odvrátiť zrak, no jej úsmev ma zastavil. 

Predstavila sa, "Ahoj ja som So Jin-Ho a ty?" Ostala som v nemom úžase, ako dobre rozpráva po anglicky. Nechcela som byť nezdvorilá, tak som sa predstavila aj ja, "Ja som Kim Soo Ah."

"To je ázijské meno. Odkiaľ si, nevyzeráš veľmi kórejsky?," opýtala sa znova po anglicky. Táto otázka ma mierne zaskočila. Nemyslela som si, že pôvod môjho mena bude niekoho zaujímať. Jin-ho vyzerala nedočkavo, jej oči na mňa hľadeli pohľadom zvedavého dieťaťa.

"Som zo Slovenska, malá krajina v strednej Európe. A k tomu menu...," odmlčala som sa. Nevedela som, ako začať. "Moji pra pra  pra prastarí rodičia pochádzajú z Kórei. Lenže potom odišli na Slovensko. Takže som tak trochu kórejka, aj keď tak nevyzerám. Dostala som meno po svojej pra pra starej mame." dokončila som svoj monológ.

Jin-Ho na mňa stále hľadela a po chvíli z nej vyletelo: " Páčiš sa mi, budeme kamarátky!" Podľa všetkého som nemala na výber, ale nevadilo mi to. Jin-Ho sa mi páčila, bola som si istá, že si budeme rozumieť.

Hodina sa začala a do triedy vošla mladá modelka s knihou v rukách. Myslela som si, že ide o nejakú špeciálnu študentku. Mýlila som sa, bola to naša učiteľka dizajnového kreslenia. Alebo ako to volá Jin-Ho "čmáraj, čo vieš."

Veľmi sami páčili vyučovacie metódy každého z profesorov. Boli otvorené, priateľské a inšpiratívne. Nadobudla som pocit, že výška predsa len nebude také utrpenie.

Po vyučovaní sme sa s Jin-Ho vybrali do parku, nech sa viac spoznáme. Hovorili sme o našich záľubách aj o rodine, vzdelaní, skrátka o všetkom. Behom pár hodín sme o sebe vedeli každú maličkosť. Našla som si najlepšiu priateľku za jeden deň. To sa nestáva často, však?

"...a milujem BTS," dokončila som vetu. Jin-Ho si zakryla rukou ústa, aby stlmila výkrik, ktorý sa jej dral z hrdla: "Žartuješ? BTS sú najlepší. Už sa nemôžem dočkať koncertu. Ideš aj ty?" Smutne som sklopila zrak a dodala, "Nemám peniaze na lístok, takže asi nie."

"Pche, to sa dá zariadiť. Lístok ti kúpim a je to vybavené."

"To ti nedovolím veď je to drahé! Ja si nájdem prácu a zarobím si naň. Teda dúfam, že to za štyri týždne stihnem." vravela som zamyslene.

"Ja som sa ťa, ale nepýtala. A za štyri týždne si na koncert určite nezarobíš. Takže, ak ide o peniaze spravíme to takto: Ja kúpim lístky a keď budeš mať niečo našetrené, tak mi to vrátiš. Alebo ma vezmeš na ďalší koncert. Môže byť?" opýtala sa milo no stále nástojčivo. Po dlhej chvíli uvažovania a prepočítavania som nakoniec súhlasila.

Rozhodli sme sa vrátiť sa domov. Počas predošlého rozhovoru som zistila, že Jin-Ho býva v rovnakej budove ako ja, len o poschodie vyššie. Preto sme spolu strávili ešte zvyšok večera pozeraním filmov. Bola som nesmierne rada, že som našla svoju spriaznenú dušu. Ona a ja sme od toho dňa boli nerozdeliteľné. Zažili sme spolu kopu zábavy, ale aj problémov. Nikdy sme však nenechali tú druhú v kaši. Jin-Ho bola mojim pokladom

Mimochodom, vedeli ste, že meno Jin-Ho v preklade znamená jazerné perly? Krásne, však?