My Periwinkle

Tomorrow

Jungkook p.o.v:

 "Zjavila sa tam ako duch. Bol som taký šťastný, že sa mi konečne vrátila. V tej chvíli som ju chcel vziať do náručia a pobozkať. Našťastie som sa ovládol. Mali sme ísť všetci spolu na obed. Jini nás poslala do spŕch a prezliecť sa. Odkedy Soo Ah odišla je ako generál, veď uvidíš. No, ale tá najhoršia časť len prichádza. Vychádzal som z haly a vtom ma zastaví pani Kim. Vieš si to predstaviť. Ten jej prísny výraz. Zavolala si ma k sebe a začala mi rozprávať, aký som pre skupinu dôležitý. Vraj by som sa nemal rozptyľovať a obzvlášť nie dievčatami. Tušil som kam tým mieri, ale zahral som to na neviniatko. Povedala mi, že má správy o tom, že sme si so Soo Ah blízki. A vraj mi spoločnosť výslovne zakazuje akýkoľvek vzťah s ňou. Okrem pracovného. Pozeral som na ňu ako idiot. To si robia srandu? Dodala, že si nesmú dovoliť ďalšie straty. To som celkom nepochopil, ale to je jedno. Naštval som sa a povedal som jej, čo si o tomto celkom myslím. Že sa nenechám zastrašiť, že ja môžem mať vzťah s kým budem chcieť. Ale ona my položila ultimátum. Buď pôjdem za Soo Ah a budem musieť odísť zo skupiny. Alebo ostanem a prestaneme sa priateliť. Chápeš to?" dokončil som rozhorčený. Jimin sa na mňa ustarane pozeral a potom povedal celkom nešťastný. Súcitil so mnou presne ako vždy. 

"No, Kook. Budeš si zrejme musieť vybrať."

"Lenže, ja si nechcem vyberať. Nemôžu ma predsa nútiť rozhodnúť sa medzi vami, mojou rodinou a medzi láskou môjho života. Toto je celé hlúposť. Veď stačí , ak sa nebudeme ukazovať na verejnosti. Nerozumiem im. Hyung, čo mám robiť? Nechcem už tajiť svoje pocity. A keby si videl jej tvár, keď som to dnes chcel skončiť."

"Jungkook, čo si urobil? Ak si jej ublížil, tak ťa zabijem, to si môžeš byť istý...." Páni Jimin je nejaký hysterický. Veď by o nič nešlo. Je jeho kamarátka, ale to som aj ja. Takže by sa mal postaviť na moju stranu. Na druhej strane, chápem jeho zmýšľanie.

"Nie, neboj sa. Počúvaj a dozvieš sa. "

"Dobre, lebo pamätaj si jednu vec. Ona jediná ťa dokáže ľúbiť s týmto všetkým. Ak ti odíde už budeš navždy sám." Povedal celkom vážne. Mal pravdu, vedel som to.

Pokračoval som v rozprávaní príbehu z dnešného popoludnia. "No tak chceš vedieť pokračovanie? Tak čuš. No vrátil som sa späť s ostatnými. Bol som totálne mimo, duchom neprítomný. Nedokázal som sa na ňu ani len pozrieť, lenže ona ma má dávno prečítaného. Vedela, že sa niečo deje. Vzala ma za ruku a ostatní nám nechali súkromie. Povedala mi, že sa vrátila kvôli mne, že som jej chýbal. Bol som prekvapený, myslel som si, že sa vrátila kvôli škole. Vtedy som sa na ňu prvý raz pozrel. Lenže hneď som si spomenul na slová pani Kim a moja smutná nálada sa vrátila. Chcel som to ukončiť hneď v tom momente a preto som povedal, že sa radšej nemala vracať. Uvedomil som si dôsledok môjho konania okamžite po vyslovení tých slov. Pozrela sa na mňa bezmocne. Chápem ju, už toho všetkého musí mať dosť. Lenže ja nikdy neviem, kedy je tá správna chvíľa povedať jej to. Ako tam tak stála, povedala mi niečo, čo ma prinútilo zmeniť postoj. Aspoň zatiaľ. Povedala mi, že strávila sedemnásť hodín cestovaním. A to len, aby ma mohla vidieť. Vraj, aby som sa o ňu už nemusel báť. Je taká ohľaduplná. A úžasná, ľúbim ju. Ja jej fakt musím povedať pravdu. Ale kde a kedy, keď ma neustále niekto šmíruje? Máš nejaký nápad, radu? " svoj monológ som uzavrel otázkou. 

 "Ja mám spustu nápadov, ale neviem, či sa tebe budú páčiť," potmehúdsky sa uškrnul. "Chcem nejaký romantický nápad. Rozmýšľal som nad..."

"Paríž," dopovedal za mňa, "Vezmi ju do Paríža. Na nejaké romantické vychádzky a do Disneylandu. Kúp jej nejaký šperk a pobozkaj ju. Najlepšie na moste Alexandra II. pri západe slnka. Je to klišé, ale aspoň sa bude cítiť výnimočne. Ako v rozprávke."

"Čítaš mi myšlienky. Vezmem ju tam hneď zajtra. Nemôžem dlhšie čakať. Hyung, ty si proste skvelý. Mimochodom, už vieš, kedy sa vrátiš?" Spýtal som za na záver. 

"No s Halsey sme sa dohodli, že sa vrátim asi v stredu. Povedala, že sa asi ešte raz budem musieť vrátiť. Ale to bude už len kvôli úpravám. Takže najviac na mesiac. Musím ísť, máme tu ešte zopár dôležitých stretnutí. Tak zatiaľ. A držím ti palce, nech ti to vyjde." Rozlúčil sa a zrušil náš facetime.

Začal som pripravovať náš výlet so Soo Ah. Zavolal som do spoločnosti. Povedal som, že si beriem voľno na tri dni a potrebujem súkromné lietadlo. Hotelové izby som rezervoval na Soo Ah. Spravil som to, pretože som nechcel, aby niekto vedel kam idem. Nech máme súkromie. Zbalil som si veci a začal plánovať program na nasledujúce tri dni s mojou láskou. Všetko bolo takmer hotové. Tešil som sa na výsledok. Stačilo už len oznámiť Jin-Ho, že sa chystám uniesť jej najlepšiu priateľku. Zavolal som jej. Zdvihla hneď po prvom zazvonení.

"Haló," ozvala sa. 

"Ahoj, Jini. Počuj, potrebujem od teba láskavosť. Ide o to, že chcem vziať Soo Ah do Paríža. A nechcem, aby o tom vedeli v spoločnosti. Chápeš súkromie. "

"Uuuu, jasné chápem. Ó, nič Soo Ah, to mi len volá mama," ozvalo sa z druhej strany. "Som v izbe, ale môže ma počuť. Budem hovoriť trochu tichšie, dobre?"

"Dobre. Chcem, ťa požiadať ešte o jednu vec. Zbaľ jej nejaké oblečenie. Má to byť prekvapenie. Nechcem, aby potom stresovala. Veď ju poznáš."

"Jasné, úplne ti rozumiem. Zbalím jej ich a donesiem ti to. Môžeš prísť aj teraz, alebo ti to dám až zajtra ráno? A mám jej zbaliť niečo sexy, alebo... v čom by si ju chcel vidieť?"

"Och, Jini. Neviem, mám rád hlavne ju, oblečenie je vedľajšie. Prekvap ma. A po veci sa zastaví ráno môj šofér. Stačí, ak ich necháš na recepcii. Lebo Soo Ah by ťa zrejme podozrievala, ak by si šla ráno s kufrom do štúdia." i keď pri Jin-Ho je možné všetko. Je skrátka taký menší blázon.

 "Dobre, všetko vybavím. Zatiaľ pa," rozlúčila sa, ale pred zložením povedala o čosi hlasnejšie, "Aj ja ťa ľúbim mami." Zasmial som sa.

...

Ležal som v posteli a hľadel do stropu. Nevedel som sa dočkať zajtrajšieho dňa. Zaspával som a moje myšlienky patrili jedinej osobe. V mysli som si premietal tvár mojej nádhernej Soo Ah. Mojej sladkej Periwinkle. Milujem ju a čoskoro sa to dozvie.