My Periwinkle

Lights

Blížil sa víkend a s ním aj koncert. Celý týždeň bol pre mňa i Jin-Ho veľmi náročný. Na konci každého mesiaca máme vyhradený jeden týždeň, ktorý bol zameraný len na testy a skúšky. Učitelia to volali "Bodovací týždeň". Vždy na konci tohto týždňa sme dostali výsledky a k nim pridelené body. Body z každého mesiaca sa  započítavali do koncoročného hodnotenia. Traja najlepšie umiestnený z každého ročníka dostanú štipendium. Chcela som ho získať, preto som sa poctivo učila (v rámci možností,). Jin-Ho sa veľmi nechcelo, no nakoniec som ju prehovorila. Učievali sme sa spolu každý večer. Celé popoludnie sme totiž strávili v práci. Za celý týždeň som oprala viac oblečenia, ako za celý svoj život. Ale na druhú stranu som mala priestor realizovať svoje návrhy. Počas prestávky som si zo zvyškov látky ušila niekoľko kúskov oblečenia, ktoré som navrhla.

Ako som povedala. Víkend sa blížil a my sme sa nevedeli dočkať. Jin-Ho nám kúpila lístky po ceste z práce v stredu. V podstate sme si spravili romantický večer i keď sme každá single. Ja som pripravila večeru a Jin-Ho sa postarala o kvety, víno a lístky na koncert boli darčekom. Bol to jeden z večerov, kedy sa mi podarilo odísť z práce skôr. Vďaka tomu som popri príprave večere stihla aj upratať. Pozapaľovala som sviečky a vonné tyčinky, aby som do apartmánu vniesla príjemnú atmosféru. S Jini sme si pochutili na jedle a víne a užívali sme si večer (táto večera bola odmenou za úspešne zvládnutú skúšku).

V piatok večer, deň pred koncertom, sme si vyberali oblečenie, účesy a samozrejme líčenie. Trvalo nám to snáď večnosť, my sme si to však vychutnávali ako správne dievčatá. To ako budeme vyzerať na koncerte malo pre nás veľký význam. Veď predsa je to koncert BTS, nemôžeme tam ísť len tak, v hocičom. 

Celý deň sme sa rozprávali len o BTS, pozerali videá a počúvali ich pesničky. V podstate sme to robili každý deň, ale toto bolo trochu iné. Chceli sme sa čo najlepšie naladiť na zajtrajší večer. Koncert sa konal v meste Incheon neďaleko hlavného mesta. Cesta zo Soulu do Incheonu trvala asi hodinu vlakom. Bol síce september, no počasie pripomínalo skôr august. S Jin-Ho sme preto zvolili voľnejšie oblečenie. Ja som si obliekla tielko so špagetovými ramienkami v červenej farbe. Malo veľký výstrih, ktorý odhaľoval chrbát až po pás. Zladila som ho s džinovými šortkami a bielymi teniskami. Vlasy som si splietla do dvoch boxerských vrkočov.

Jin-Ho mala oblečené dlhé čierne tričko s potlačou, okolo pásu opasok a šortky. Tie sa však stratili pod dlhým tričkom. Na hlave mala vysoko vyčesané dva, trochu strapaté drdoly. Tak, ako vždy líčenie veľmi neriešila. Mala  peknú pleť, takmer vôbec nepotrebovala make-up. Veľmi rada používala rúž rôznych farieb. Jej pery mali typický srdiečkový tvar a s trochou farby vyzerali veľmi sviežo a prirodzene.

Vystúpili sme na stanici v Incheone. Spočiatku som mala trocha obavy, aby sme sa nestratili, no hneď, ako sme vystúpili z vlaku sa rozplynuli. Na každom rohu boli tabule a plagáty, ktoré nás priviedli až k futbalovému štadiónu, kde sa konal koncert. Stáli sme v dlhej rade pred štadiónom a všade bolo počuť družnú vravu nadšených dievčat. "Som taká vzrušená. Nemôžem sa dočkať," pošepla som Jin-Ho.

"Aj ja sa veľmi teším. Každý ich koncert je niečím výnimočný. Bola som už na troch a šla by som ešte aspoň na dvadsať ďalších. Ktorý koncert bol tvoj prvý?"

Odpovedala som so sklopenými očami trochu placho, "No vieš, toto je vlastne môj prvý koncert."

"Čože! To si robíš srandu! Tak to teda nie! " držala si ruku na ústach a vyvaľovala na mňa jej veľké oči. "Čakaj tu. Hneď sa vrátim, musím niečo zariadiť," a odbehla niekam preč. Ostala som trochu v šoku. Len tak som tam stála a pomaly som sa posúvala s davom k veľkej bráne. O chvíľu sa vrátila Jini celá zadýchaná. Pozerala som sa na ňu a stále som nechápala o čo tu ide.