Tiene lásky

Kapitola prvá - Rozlúčka

„Koľko som ťa prosila, aby si prestala s tým hlúpym snívaním, ale ty nie! Stále máš hlavu v oblakoch a robota nám tu stojí!” 

„Ale mama… Ja… vážne som sa snažila prísť na čas, lenže…” 

„Žiadne výhovorky Rosamund, už mám toho dosť! Nemysli si, že mám nervy zo železa.” 

Krik Rosamundinej mamy sa ozýval po celom dome a drásal uši nie len samotnej Rosamund, ale i jej poslušnejšej sestre Clare. Tá celý čas súcitne klopila pohľad na naškrobenú látku šiat, ktoré sa snažila statočne pozošívať k úplnej spokojnosti svojej majiteľky. Obe dcéry totiž dosiahli vek dospelosti, a preto museli finančne prispievať do spoločnej domácnosti. Clara pracovala ako šička. A jej zákazníkmi neboli nik iný, než okolitý susedia - tí bohatší, ale i chudobnejší.

Rosamund sa zase ušla práca chyžnej v miestnom hostinci. Práca to bola neľahká a mnohokrát nepohodlná, za to si však dokázala zarobiť viac než jej sestra. Problém bol v tom, že ona si narozdiel od svojej sestry Clary, občas dovolila kúpiť nejakú tú maličkosť. Drobnosť v podobe štetcov, farieb či maliarskeho plátna, čo jej matka považovala za hanebné plytvanie. 

„Sľubujem, že…” 

„Stále len sľubuješ, lenže zo sľubov nevyžijeme, dieťa!” 

Rosamund chcela niečo namietať, no skôr ako stihla otvoriť ústa, jej matka schytila všetky štetce, ktoré sa jej sušili pri piecke a bez milosti ich hodila do ohňa. Ten niekoľkokrát hlasno zapraskal, rovnako ako Rosamundino srdce pri pohľade na tú krutosť. 

„Mama, čo ste to urobili?” spýtala sa neveriacky. 

Plátené tašky s nákupom jej vypadli z rúk, no ona si toho ani len nevšimla. Nechala nech sa cibule i zemiaky kotúľajú po dlažbe. Jediné, čo ju zaujímalo, boli štetce. Presne tie, ktoré boli už nenávratne preč. Darmo hľadela do rozžeraveného ohňa. Nedali sa zachrániť. 

„Prečo mama, prečo ste mi nikdy nerozumeli?” 

Zdvihla pohľad zo zeme a nasmerovala ho priamo do mračiacej sa tváre svojej matky. Myslela si, že v nej uvidí okrem únavy a ustarostenosti aspoň štipku ľútosti, no tá sa hľadala naozaj ťažko. Hnev sa v nej hromadil a jej sa chcelo kričať. Pravdepodobne by tým nedosiahla nič, no aspoň by zo seba dostala tú pachuť vzbury. To si však nemohla dovoliť. 

Ale v tej chvíli sa definitívne rozhodla. Urobí to! Ak nechce, aby v nej zabili ten starostlivo pestovaný plameň nádeje v splnenie si snov, nemá na výber. 

Rozhodne sa postavila, vyčítavo pozrela do očí svojej matky a bez toho, aby čakala na odpoveď, ktorá beztak neprichádzala, sa ponáhľala do svojej izby. Prudko za sebou zavrela dvere a ihneď sa vrhla na plechovú krabicu skrytú v rohu skrine. Taktiež vytiahla kufor spod postele a bezokolkov ho hodila na tvrdú matrac. Sotva ho stihla otvoriť a začať do neho hádzať niekoľko šiat zo skrine, dvere sa opatrne otvorili a vošla jej sestra Clara. 

„Rosamund, čo to robíš?” ozvala sa nežným starostlivým hlasom. 

Nebola prvýkrát svedkom podobného incidentu. Vždy sa však svojej sestry zastala a poskytla jej potrebnú útechu. Ani by nespočítala koľkokrát ako dieťa plakala svojej sestre na ramene. A Clara jej nikdy nič nevyčítala, len ju nežne tíšila hľadiac po vlasoch. Na nej si nedokázala vybiť svoju zlosť. Preto prestala nahnevane hádzať oblečenie do kufra a rezignovane sa posadila na voľný koniec postele. 

„Toto mi nemala urobiť. Vedela predsa, že mi na nich záleží.” 

„Naša mama vie, na ktoré miesto má udrieť, aby niekomu ublížila a dosiahla svoje. Ale to neznamená, že ťa nemá rada,” vravela, zatiaľ čo sa posadila vedľa nej, aby jej mohla upokojujúco prechádzať dlaňou po chrbte.