Tiene lásky

Kapitola ôsma - Výpoveď

Rosamund v zamyslení nad zvláštnymi udalosťami kráčala ulica Northtownu, v rukách sa jej pohupoval prázdny kôš na bielizeň, a do nosa jej udierala nasladlá vôňa. Skôr než si stihla uvedomiť, kam ju to unavené a zmorené nohy vedú, sa ocitla na kruhovom námestí neďaleko od miesta, kde pracovala - to bol snáď najdôležitejší argument, ktorým sa snažila presvedčiť samú seba, že jej krátke zdržanie ostane nepovšimnuté. Predsa si svoju prácu splnila, nik nemá právo jej niečo vyčítať. Vzápätí si však uvedomila, že ako žena sa môže len pramálo spoliehať na svoje práva.

Ale ako mohla nepodľahnúť vôni škorice, tobôž po uvedomení, že počas celého dňa nezjedla takmer vôbec nič? Lákalo ju to a odolať bolo naozaj ťažké, dalo by sa povedať, že takmer nemožné. Namierila si to teda priamo k stánku, odkiaľ sa tá lahodná vôňa prísľubu niečoho naozaj chutného, vanula. Rosamund neprekvapilo, že nebola jediná, ktorá sa nechala zlákať tou podmanivou arómou. Pred stánkom totiž postávalo niekoľko ľudí lačných po sladkom pečive.

Čakanie dokáže byť poriadne nepríjemné a otravné, predovšetkým, ak sa všetky vaše myšlienky nedočkavo zbiehajú k danému predmetu očakávania. Našťastie sa Rosamund svojím orlím zrakom podarilo zavadiť o naskladané látky prevesené cez provizórny stôl vedľajšieho stánku. Akoby k nej vesmír prehovoril! Zaujali jej pozornosť tak podmanivo, že úplne zabudla na prázdny žalúdok. Hýrili mnohými farbami - od pastelových cez nápadne žiarivé až po tlmené zemité. Nechýbali ani rozmanité materiály, ktorým dominovala práve prírodná bavlna. Niektoré dokonca disponovali zaujímavými vzormi, ktoré dokázali i zdanlivo obyčajnú látku premeniť v hotový skvost.

Rosamund nadšene prechádzala dlaňou ruky po ich povrchoch celkom uchvátená jemnosťou, akou sa vyznačovali.

Mohli by byť skvelým darčekom pre Claru!

Sama by si sotva dovolila kúpiť niečo, čo by patrilo výhradne jej. Aj napriek tomu, že dokázala svojou fantáziou a talentom v podobe šikovných rúk vyčarovať nádherné kúsky, sama vlastnila len niekoľko obyčajných šiat. Navyše podliehala svojej disciplinovanosti a nehynúcej skromnosti, ktorá nekorešpondovala s tým, že by si aspoň občas mala dopriať niečo pre vlastné potešenie.

Rosamund v mysli priam počula to sestrino zdesenie! Nepochybne by sa začala vyhovárať, že by si také vzácne veľkolepé šaty nemala kam vziať. Čo však nebola vôbec pravda. Čakala ju predsa svadba s Antoniom! A kto iný by mal na nej zažiariť, ak nie nevesta. Rosamund dojatím stislo srdce. Tak veľmi jej chýbala...

„Poprosím Vás päť metrov z tohto bieleho šifónu," vyslovila svoju požiadavku, s obdivom a spokojnosťou prešla po jemnej látke, „a pol metra tylu maslovej farby!" zvolala nadšene.

„Bude to všetko, milá slečna?" otázala sa postaršia pani nanajvýš úctivo a ochotne.

Rosamund sa totiž chystala zaplatiť za nie práve najlacnejší materiál. Predstavovala teda váženú zákazníčku, ktorú si predávajúca nechcela pohnevať. Niežeby sa k nej za iných okolností správala neúctivo alebo hrubo, no akosi prirodzene si ju vážila o to väčšmi.

„Áno, ďakujem Vám," odvetila Rosamund a srdečne sa usmiala.

Peňazí síce nemala na rozdávanie, no to posledné, čo si ešte mohla dovoliť minúť, s najväčšou radosťou investovala do potechy svojej sestry. Trúfalo dúfala, že ju tým prekvapí i poteší. I keď pravdepodobne najvzácnejší dar pre Claru, ale i pre samotnú Rosamund, bude už len možnosť hľadieť si z očí do očí, ocitnúť sa vo vzájomnom objatí či potešiť uši známou melódiou hlasu.

Premýšľajúc chvíľu pozorne sledovala s akou obozretnosťou ženské ruky skladali látku a balili ju do bezpečia hnedého papiera. No potom jej rozjarenú dušu upútalo čosi prinajmenšom rovnako vzácne, no k srdcu Rosamundin podstatne bližšie! Na vedľajšom stole si všimla rozličné dekoračné predmety, veľké či malé, no jedno mali spoločné - všetky boli zdobené ručným maľovaním, tak precíznym a dokonalým! Súhra farieb a jemných ťahov... Nikdy sa s ničím podobným nestretla. Nejednalo sa len o maľovaný porcelán, ale dokonca i sklenené vázy a misky. Niečo neobyčajné...