Tiene lásky

Kapitola deviata - Príležitosť strieda pád I

Rosamund sa zdalo akoby jej rozhovor s Máriom trval do neskorej noci. Avšak, akonáhle sa po rozlúčke s ním prešmykla do spoločnej izby zdieľanej s priateľkou Emily, a pohľadom zavadila o jednoduché, no skvostné nástenné hodiny, s prekvapením zistila, že ich ručička sa ešte len nenápadne blížila k deviatej hodine.

Bolo zrejmé, že ak chce ráno vstať z postele bez väčších problémov, ktoré by ju dostali do časovej tiesne, a fungovať i po celý deň v potrebnom pracovnom tempe, mala by ihneď zaľahnúť a ponoriť sa do vítaného spánku. Verila, že jej telo i myseľ by takýto druh oddychu prijalo, ba priam by si ho po dnešnom ťažkom dni i zaslúžilo. No ako bolo potom možné, že len čo tak učinila, uvoľnila svaly a privrela viečka užívajúc si pohodlie a pokoj v tichu miestnosti, vytúžený spánok neprichádzal? Miesto neho cítila len neodbytnosť zmätku myšlienok.

Nedorozumenie a nepochopenie medzi jej matkou a tetou Alfredou. Stratené roky života bez vzájomnej podpory, nutne oslabené - takmer vymiznuté puto, ktoré ich kedysi spájalo.

Nezáujem sveta a krutosť chudoby trýzniacej obyčajných ľudí. Chlad, alebo láskavá ráznosť muža? Otázky týkajú sa jeho totožnosti. Len sa jej to zdalo, alebo sa naozaj stretli už niekedy predtým - skôr než prišla do Northtownu?

Mário a jeho tajomnosť. Jeho snaha poraziť Overwooda - je naozaj tak nevinná, ako sa zdá? Je možné, aby sa im podarilo vziať spravodlivosť do vlastných rúk - dostať Overwooda do väzenia. Stane sa Mário jej zamestnávateľom? Čo by to pre ňu znamenalo? A Emily? Čím všetkých si to úbohé dievča bude musieť prejsť, než jej život dopraje aspoň zlomok zaslúženého šťastia...

Všetky tieto myšlienky sa jej neustále preháňali mysľou, neodbytne, v nekonečnom kruhu. Už sa ani nesnažila porozumieť im, nájsť odpovede, alebo ich vyhnať. Zmierila sa s nimi a nechala ich plynúť. Za odmenu jej umožnili upadnúť aspoň do driemot.

Intenzita jej spánku sa však neprehĺbila ani po niekoľkých hodinách umárajúceho prehadzovania sa v posteli. Až niekedy nadránom, keď nočná temnota začala pomaly blednúť a vzduchom sa ozývala vrava prvých robotníkov kráčajúcich do ďalšej úmornej rannej zmeny, sa jej konečne podarilo zaspať. Ach, akým vzdialeným jej bol sladký ničím nerušený spánok, aký naposledy zakúsila doma. Naozaj si hodnotu toho, čo mala, začala vážiť neskoro. Našťastie nie neodvratne neskoro.

Za úsvitu sa jej síce nevstávalo ľahko, predsa len mala pocit, akoby predchádzajúci deň, ani neskončil a hneď naň nadviazal nový, no prekonala svoju neochotu a mrzutosť v ústrety činom.

Na začiatok sa rozhodla čo najskôr nadviazať rozhovor s Clarou! Zistiť, ako sa vyvíja jej tehotenstvo, plánovaná svadba i spolunažívanie s matkou a otcom. Opäť zatúžila byť doma, alebo ich aspoň navštíviť. Lenže teraz nemohli jej myšlienky smerovať len k milovanej rodine, musela sa tiež sústrediť na priateľov a pomoc, ktorú im prisľúbila.

A preto sa rozhodla, že urobí raňajky. Napadlo jej, že by pohár teplého kakaa mohol Emily pomôcť uvoľniť sa. Rosamund to zakaždým spoľahlivo zahnalo hocijaké ťažkosti, ktoré sa jej usadili na srdci ako obrovský balvan. Kakao a zopár vľúdnych slov svojej sestry. Pravdou bolo, že vtedy bola malým dieťaťom, no prečo by to nemohlo fungovať i teraz? Účinok starostlivosti a snahy o útechu by snáď nemali byť limitované vekom, nie je možné, aby sa ich čaro vytratilo, len preto, že dospejeme!

Opatrne vykĺzla spod periny doprajúc si čas i na osobnú hygienu. Zaodela sa do sivých pracovných šiat a kefou z diviačich štetín rozčesala rozcuchanú spleť vlasov. Ako zázrakom sa z nich stali pôvabné, uhladené a lesklé pramene jemne sa vlniace do elegantných kaderí. Kiežby si mohla obliecť čosi vkusnejšie a navštíviť príjemnú reštauráciu, či tančiareň! Nemala toho na seba veľa, čo by ju zdobilo a robilo krajšou, no nesťažovala sa - nechcela byť ani priveľmi márnomyseľná - len túžila ťažkú prácu vyvážiť zábavou. Vliať do žíl trochu čírej nespútanej radosti. Ako to už bolo dávno, čo si s Emily a Joan niekam vyšli, a predsa odvtedy prešlo sotva pár dní! Niekedy to nie je čas, lež okolnosti a skúsenosti z nich plynúce, ktoré z nás urobia zdanlivo iného človeka.