Nečakaný zvrat (Ereri/Riren) [SK]

12

Keď sa mi z izby konečne vytrepala zavrel som dvere a následne ich zamkol. Už som sa len po nich zošuchol do sedu. Kolená som si tlačil k hrudi a tvár som si zakryl rukami. Zrazu ma v očiach začali páliť slzy a keďže som bol presvedčený že som sám tak som ich nechal voľne tiecť.

V tejto polohe som aj zaspal a zobudilo ma trieskanie na dvere otravnej Mikasi. ,,Vylez Eren si tam skoro celý deň! Nič si nejedol poď sa aspoň navečerať. Môžme sa o tom porozprávať len vylez prosím!" už celkom zúfalo pokrikovala za dvermi. Mne bolo jasné že budem musieť vyliezť ale moc sa mi nechcelo pretože mi je ešte jasnejšie že vyzerám jak žijúca mŕtvola.

No ale čo už zastavím sa v kúpeľni a pôjdem sa s ostatnými najesť a-...........a potom budem musieť viesť konverzáciu s Mikasou skvelééé. Odomkol som dvere a samozrejme prvé čo som zbadal bola ustráchaná Mikasa aké nečakané že Eren,,Idem...ešte sa zastavím v kúpeľni a prídem za vami" poviem jej ona sa len pousmeje, prikývne a odíde do kuchyne.

Keď som sa v kúpeľni pozrel do zrkadla som sa zľakol viac ako som čakal že sa zľaknem. Vedel som že s tým moc nenarobím takže som si učesal vlasy opláchol ksicht studenou vodou utrel si ho a šiel za ostatnými.

Až teraz som si uvedomil že sa chovám ako teenka ktorú odkopol jej crush. (i'm sorry keď som niečo napísala zle xd) Takto to nemôže pokračovať niesom nejaká náladová ženska! No ale späť k večeri. Prebehla celkom v pohodičke......ale tá konverzácia s mikasou....ugh.....

Zaklamal som jej že som bol len zamestnaný rozmýšlaním a že som potom zaspal.....No ale čo veď tá druhá polovica bola pravda. Na to mi nič moc nepovedala. No ale.......už sa dostávame k pointe....po chvíli mi oboma rukami chytila tvár a začala sa približovať.....vedel som čo nasleduje ale ja som tak kurva nechcel ju pobozkať.

Zrazu našťastie niekto zaklopal myslel som si že to bola večne otravná Hanji ale tentokrát to bola Annie. Ďakujem si môj záchranca. Mikasa sa trocha zamračila čož som nepochopil prečo a rýchlo sa odtiahla a usmiala sa na mňa takým tým úsmevomm: "prepáč neviem čo to do mňa vošlo" kývol som a po nejakej tej chvíli ticha sa spoza dverí ozvala zasa Annie. ,,Čo tam vy dvaja robíte toľko?" spýtala sa nás takým tým akoby zvodným hlasom.

Mikasa sa dvihla z postele a šla za Annie. Potom už len odišli a klabosili o  niečom. Nepočúval som ich. Nič som si nerobil z toho čo sa stalo a šiel som znova spať.

Pár dní sa nič nestalo. Proste obyčajné dni. Navštevoval som Leviho ale vraj sa ešte neprebral. Prišlo mi to na chvíľu divné ale potom mi doplo že si určite potrebuje oddýchnuť aj od toho čo má v sebe. (hovorím o titániom sére nie o Erenovi vy perverzáci) no ale späť k príbehu.....

No ale jednoho dňa čo som bol za ním mi preplo. Proste mi prebehla iskra v hlave akoby ma niekto zhypnotizoval. Ummmmmm.......doslova...Proste som k nemu pribehol,chytil som mu tvár a palcom mu prešiel po tých mäkkých perách. Už len na dotyk boli mäkké ako najmäkšia posteľ. Zakusol som si do spodnej pery ale nepomohlo to. neovládol som sa a........j-j-a som ho pobozkal. Doslova som sa prisal na tie mäkké a sladké pery. Myslel som si že dostanem cukrovku. 

Akonáhle som si uvedomil čo som spravil som sa odtiahol a chytil sa za pery. Vytreštil som oči a pobral sa sklamane k odchodu. Neviem prečo som bol taký sklamaný že sa neprebudil. Čo sme v Šípkovej Ruženke? Samozrejme Eren už len tí titáni o tom vypovedajú.

Už som mal ruku na kľučke ale....,,čo si to dovoľuješ ty bastard." ten hlas som velice dobre poznal. Stuhol som a s otvorenými ústami som sa naňho otočil. ,,H-h-heichou?! Gomen! J-ja neviem čo to do mňa vošlo!" ,,Tak vypadni ty skrčok toto si ešte vybavíme" povedal tým svojim prirodzeným hlasom.

Ja som sa len rozbehol do svojej izby so strašným pocitom viny a....a..... neviem ....neviem ten pocit popísať ale prirovnal by som ho asi k strachu. Tentokrát som bol ja kto vyrušil Hanji ale tej to očvidne nevadilo. ,,čo sa stalo?" hneď na mňa vytiahla tú tak strašne popiči otázku.

Všecičko som jej povedal a ona sa len zasmiala a usmievala sa. ,,Konečne si to spravil. To ti teda trvalo uznávam dlho si sa kontroloval" povedala pobavene a ja som zas celý stuhol.,,Č-č-čoooo? Jak si o tom vedela? Veď ja sám som sa to len pred nedávnom dozvedel!" áno hovoríme o tom že že že ja Leviho milujem....,, Nie nie Erenko ty o tom vieš už pekne dlho ale len teraz si si to priznal." priblížila sa ku mne a rozstrapatila mi vlasy ako to rada robievala moja mama. ,,Ale ako si to zistila? vedia to aj ostatný? prosím povedz že nie." ,,Nie len ja a sama som si to všimla.Veď to máš napísané na čele ja nechápem ako si to mohli ostatný nevšimnúť."

,,Ksa!" to je jediné čo zo mňa vyšlo. ,,Inak Leviho majú zajtra pustiť zabudla som ti to povedať." nahodila taký ten "ospravedlňujem sa úsmev" keď to dopovedala som vypučil oči tak že mi mohli ísť rovno vypadnúť a pootvoril som ústa. ,, Z-z-z-z-z-zajtra?! Veď nebudem schopný sa mu pozrieť do očí! a to som sa s ním potreboval porozprávať...."

To be continued...