Nečakaný zvrat (Ereri/Riren) [SK]

17.

.......„Si v pohode?" Oddialil sa a spýtal sa ma Levi........

„A-ano to nič......" Prestal som na to v tej chvíli myslieť a nadával som si. Zase som to posral. „M-môžme pokračovať prosiiiiiim~" bolesť sa zmiernia no stále som cítil ako by sa mi niečo/niekto chcel vyrezať z hrude. To bol určite len nejaký blbý pocit z toho hlasu. Ja a top? To ma poser! Veď Levi by sa ani nedal. Mohlo by to byť zaujímavé. Boha nad čím rozmýšľam vždy som bol niekto kto je a vždy bude bottom. „Si si istý? Nevyzeráš najlepšie. A to si teraz neber zle hej? Tvoja rozkošná tvár ma vždy bude udivovať." Jeho slová ma celkom prekvapili. Obmotal som mu ruky okolo krku a pritiahol si ho k sebe. Naše pery delilo pár centimetrov. „Naozaj je všetko v pohode" zašepkal som mu na spodnú peru a následne ju skusol. Levi ma chytil za líca a bozk sa premenil na dravý plný chtenia. Tentokrát som ja zašiel Levimu pod tričko a hral sa mu s bradavkami. On sa len podivne zašklebil a v očiach sa mu ukázala znova tá iskra. Začal trocha rýchlejšie dýchať a tlmene zavzdychal. Zašklebil som sa a akoby mi totálne preplo. Rýchlo som Leviho prehodil pod seba a vyzliekol som mu tričko. Jazykom som krúžil okolo jednej jeho bradavky a o druhú som sa staral rukou. Sem tam som použil aj zuby. Keď som usúdil že sú bradavky dostatočne tvrdé prestal som. Sám som nevedel čo robím ale bol som ako nadržané prasa ktoré malo potrebu znásilňovať. Nemohol som to nijak ovládnuť a tak som len dúfal že Levimu neublížim. Z bradaviek som sa presunul na kľúčnu kosť kde som mu spravil niekoľko znamienok a následne som sa prisal na jeho pery. Tentokrát som skúmal jazykom ja Leviho ústa. Jemnými bozkami som mu prešiel od krku až k podbrušku. Cítil som Leviho problém a ani ja som už nemal v nohaviciach moc miesta. Provokatívne som prešiel cez látku nohavíc nosom cez celú jeho dĺžku. Ohol sa v hrbte ako luk. Toto sa mi začína páčiť. Usmial som sa celkom strašidelne. Mohol som teraz vyzerať ako Psycho Hanji. Hneď ako som mu začal otvárať poklopec zamrnčal a ja som nechápal o čo šlo. „Myslím že nieje fér že ja som tu polonahý a ty si stále oblečený nemyslíš Erenku?" Povedal zvodne a přetočil ma pod seba. Ja som ho zo seba silno zhodil a zasa ho dostal pod seba. PRESNE TAK UKÁŽ MU KDE JE JEHO MIESTO!!! MUHAHAHAHAHA! VYPUSŤ MA CELÉHO NECH JE SRANDA SI MOC JEMNÝ! DAVAJ BEZ PRÍPRAVY! HNEĎ! UŽ TO NEVYDRŽÍM!!!! Hučal stále ten hlas a časť mňa sa išla vrhnúť na to no ja som to stále nemohol nijak ovládnuť. Akoby tam bol úplne niekto iný! Tá vec mu jednou rukou držala ruky spútané nad hlavou a druhou si rozpínal nohavice. Levi na mňa čumel ako na násilníka a v očiach akoby som mu videl.......strach? Ako to? Čo sa deje? Levii! Nepočuje ťa zlatí~. Teraz som tu šéf ja! A ty tu môžeš leda tak čumieť na to ako trpí a ja si užívam! HAHAHAHAHAHAHHH! Chcel som niečo spraviť ale nemohol som sa ani pohnúť. Vôbec. Ten zmrd čo sa za mňa vydával išiel na to bez prípravy ako povedal hlas. Prirazil do Leviho až po koreň a Levimu bolo vidno......s-s-slzy? HEJ PRESTAŇ! TOTO SI EŠTE ODSKÁČEŠ! Začal som NEDOBROVOLNE (teda ak som to vôbec ja) tvrdo a rýchlo prirážať. Levi sykal bolesťou a na tvári sa mu objavovali ďalšie a ďalšie pramene sĺz. Po nejakej chvíli to celú svoju nádielku vpustilo do Leviho a to sa miešalo s krvou. Preboha!!!!! Čo som to spravil!!! Ten vec ma ovládal. Nič som nezmohol. Nehodlám tu ďalej sedieť musím niečo spraviť! ALE ALE ERENKOO~ ČOOO NEPÁČILO SA TII? Drž hubu ty sopliak! Okamžitě vypadni! Hej! Čo kurva robíš!! Neodchádzajj! Hejjjj! Nenechávaj ho tu! Nějakým spôsobom akoby tá vec zmizla a ja som bol naspäť ja. Neudržal som sa na nohách a jak debil som uprostred chodby jebol na zem. Po tvári mi začali tiecť slzy ale nabral som odvahu a šiel späť za Levim. Musím sa mu ospravedlňiť! Veď som ho znásilnil! Aaaááa! Rýchlo som vbehol do dverí ale ten pohľad na Leviho má zabíjal. Jeho bezvládne telo ležalo na mojej posteli ktorá bola celá zakrvavená. Čo som to spravil! Čuměl som naňho totálne prekvapeným pohľadom. Nie Eren vôbec si ho predchvíľou neznásilnil. A už vôbec teraz len tak nečumíš na človeka ktorého miluješ. Pohni sa! Levi si ma všimol a znova sa zľakol. Schúlil sa do klbka a radšej zatvoril oči. Nečudujem sa mu že má nechce ani vidieť. „H-heichou......ja-"
„Nechaj ma! Vypadni!"
„Ale Heichou!"
„Nehovor na mňa!!"
„Ja vám to chcem vysvetliť!!!"
„Čo? "Kapitán to som nebol ja to bolo moje dvojča ktoré rado znásilňuje svojich šéfov" čo mi chceš vysvetľovať na tom že si ma tu znásilnil? Nie že by mi nějak extra vadilo že si top ale toto nie!" Povedal a zasa mu stielka slza. Toto nie! Ja som nechcel! Ja som to neurobil! Ale on to nepochopí....Možno Hanji by mi vedela pomôcť...  Typujem že bude unavený a zachvíľu zaspí. Zatiaľ pôjdem za Hanji. Za toto všetko môžeš ty! Počuješ ty idiot? Ty! Presne teba myslím ty podivný hlas! Čo?! Kde si zrazu hm?!!! Fajn je to zbytočné. Zo sklesnutou hlavou som vyšiel z izby a dúfal že si tam niečo nespraví. Hmmm. Kde by mohla byť Hanji? Je cca tak pól jednej ráno....pochybujem že spí...skúsim jej laboratórium. Trávi tam väčšinu času.......