"Harry fucked me." "It just kinda happend..."

"Vynahradím ti to."

L O U I S

"Kde toľko trčí ?!" nervózne som sa pozeral na hodinky. Mal odomňa asi milión neprijatých hovorov a správ. Zazvonil mi mobil. Harry.

"Kde si ?!" nepozdravil som. "Ah- Louis. Ja-ja som s Timonom. Pozval ma do baru a tak-" nestihol dopovedať.

"Jasné. Bar je prednejší než ja. Harold, stojím pred tvojím domom od šiestej, a je skoro pol dvanástej ! Sľúbil si mi, že dnes večer budeš so mnou." povedal som smutne.

"Ja viem, Boo. Len vieš, aký som, ked' ma niekto pozve do-"

"Harry, neospravedlňuje ťa to. Sľuby sa majú plniť. Ked' si myslíš, že bar je dvôležitejší než ja, pochopím to. Ahoj."

"Lo-" nedopovedal. Zavesil som. Z očí sa mi začali spúšťať slzi. Neverím, že je tam, s Timonom, a nie tu, so mnou. Sľúbil mi to.

Pomaly som sa vibral domou. Kráčal som po ulici, a ked' som sa konečne dotrepal k mojim vstupným dverám, bolo niečo po dvanástej. Išiel som si dať sprchu.

Obliekol som si tričko a pyžamové nohavice. Na chodbe som si echal zasvietené a pootvoril som si dvere do mojej spálne. Otočil som sa na bok. Snažil som sa zaspať, no slzi mi stále stekali po tvári.

Ked' už som skoro spal, zobudilo ma zavretie vstupných dverí. Zľakol som sa, no ukľudňoval som sa, že to nič nebolo, a mne sa to len snívalo. Lahol som si a zavrel oči. Mal som ich celé uplakané a štípaly od plaču.

Počul som kroky po schodoch. V tedy som dostal veľký strach, no nemohol som sa ani pohnúť. Mal som otvorené oči, a pozeral som sa na em, kam svietilo svetlo z chodby. Zrazu som tam videl postavu, ako ide ku mne. Zavrel som oči.

"Loui ? Loui, prepáč mi to. Už ti to nikdy nespravím. Sľubujem." povedal mne veľmi známi hlas. Dal mi pusu do vlasou, a ja som sa zavrtel, aby sa ma nedotíkal. "Viem, ako dopadá, ked' niekomu niečo sľúbiš." povedal som.

"Myslel som si, že spíš." usmial sa. Viem, že sa usmial. "A ja som si myslel, že ma miluješ." povedal som a z očí sa mi začali spúšťať d'aľšie slzi. "Loui, ja ťa milu-" znova to nedopovedal.

"Harry, kebyže ma miluješ, nenechal by si ma len tak stáť pred tvojím domom. Napísal by si mi, zavolal by si mi ! Tráviš viac času s Timonom, než so mnou !" prudko som sa posadil a plakal viac a viac. "Žiarliš ?"

Touto otázkou ma dorazil. Už ho nechcem ani vidieť, ani cítiť. Ako nám bolo dobre, ked' sa ten blond'atý idiot netrepal do nášho vsťahu. Vedel všetko, čo ja. Všetky finty na Harryho, čo ma neuveriteľne vytáčalo. Harry je len môj. A nikoho iný, len môj.

"Na toho blond'áka ? Nikdy." povedal som s uškliebkom na tvári. Prešiel som k oknu a pozeral sa na hviezdy. Pamätám sa, ako sme s Harrym ležali na tráve a sledovali, ako padali hviezdy. Bolo to krásne. Aj teraz jedna spadla. Spadla aj so slzou.

Nedokážem viac udržiavať ten pocit, že sa mi Harry vzd'aľuje. "Nikdy mu už nepovieš blond'ák, jasné ?!" povedal a ja som sa smutne na neho pozrel. Usmial som sa. "Chápem to. Už nemiluješ mňa, ale jeho. Chápem Harry. Ale to, že je koniec sa dá povedať aj jemnejšie." povedal som a utiekol z izby, von na ulicu, a utekal, kam ma nohy viedli. Ja viem, bol som len v pyžame, no už som nevidržal byť v jednej miestnosti s tým zradcom.

Vedel som, kam bežím. Bežal som na miesto, kde sme s Harrym sledovali tie malé žiariace bodky v diaľke. Utekal som a nahlas plakal. Nechal som slzi, nech tečú po mojej tvári.