"Harry fucked me." "It just kinda happend..."

Halloween Special

H A R R Y H O   P O H Ľ A D

"Argh! Nenávidím ťa !!" s týmito slovami buchol s dverami a niekam odišiel... Buchol som rukou po stole a vložil si hlavu do dlaní.

Zase sme sa pohádali kvôli mojej práci... Som tam častejšie ako s Louisom a vždy keď mi dajú ponuku byť dlhšie v práci tak to vezmem... Neviem prečo, jednoducho to robím...

Nechal som Louisa nech sa préjde, nech vychladne. Dlho sa však nevracal a ja som sa začínal báť... Zavolal som mu, no nezdvíhal.

Začal som všetkých obvolávať no nikto nevedel kde je. Začali sme ho hľadať...

Po niekoľkých týždňoch čo bol nezvestný som začínal byť naozaj zúfalý... Nervózne som si prehrabol svoje kučeravé vlasy a každé dve minúty sa pozeral na display svojho telefónu, či sa náhodou neozve Louis, alebo niekto, že ho našli.

Zaspával som, keď mi začal zvoniť mobil. Prudko som sa posadil, vďaka čomu som spadol z gauča a rýchlo som zdvihol.

"A-ano?" ozval som sa. Bola to Louisova mama.

"Pátranie zrušili..." bolo počuť ako plače.

"Čože?! A-ale ... To len tak?" nechápal som.

"Ja ho nájdem." oznámil som jej a zrušil... Obliekol som si niečo teplé,baterku a vzal som si mobil kde som si pre istotu vytočil 112-tku.

Hľadal som ho po celom meste, a nakoniec som sa v zúfalstve rozhodol ísť do lesa, čo sme mali za mestom. Úprimne? Zku*vene som sa bál.

Kričal som Louisove meno no vždy sa ozvala len ozvena môjho zúfalého hlasu. Keby som nebol taký ko*ot a neuprednostnil by som prácu pred ním, nestalo by sa to!

Asi po troch hodinách hľadania som hlboko v lese našiel starú, opustenú nemocnicu.

"Tá tu od kedy je?" spýtal som sa sám seba. Poprezeral som všetko okolo nemocnice no nič tam nebolo.

Zrazu sa z nemocnice asi z piateho poschodia ozval krik a motorová píla. Moc som sa zľakol a chcel som utiecť, no ten krik znel ako Louis...

S neuveriteľným strachom som sa vybral dnu... Pre istotu som si dal do ruky nôž, ktorý som schmatol keď som odchádzal.

"Louis? Láska, si tu?" hovoril som potichu do priestorov nemocnice.

Keď som bol asi na treťom poschodí, na konci chodby bol vozíček, na ktorom sebel Louis, ktorý sa skladal len z kože a kosí, mal zvesenú hlavu a bol mi otočený chrbtom.

Opatrne som šiel k nemu a keď som zistil že je to naozaj on, snažil som sa komunikovať.

"Láska si v poriadku? Čo sa stalo?" všetkého čo sa mu dostalo bolo unavené kňuknutie, ale aspoň to bola dobrá správa, že žije.

"Moc ma to mrzí... Vezmem ťa do nemocnice." vzal som ho na ruky a šiel von. Po ceste sa za nami rozbehol ten chlapík s pílov.

Vtedy som mal srdce asi kilometer od seba a utekal som preč. Bolo to dosť náročné, keďže som mal Louisa v náručí a on by sa mohol každú chvíľku akoby zlomiť.

Nakoniec sme to zvládli a odviezol som ho do nemocnice. Louis bol vo veľmi krytickom stave, preto aj jeho operácia trvala asi päť hodín.

"Pán Styles?" prišiel za mnoj doktor.

"Ano?" postavil som sa.

"Vy ste Tomlinsonov priateľ však?"

"Ano." unavene som odpovedal.

"Pán Tomlinson bol a ešte stále je v krytickom stave, no môžete ísť za ním. Každý prudší alebo väčší pohyb by ho doslova mohol zlomiť na polovicu, takže vás musím varovať. Bude sa z toho dlhsie dostávať, takže si musí dávať veľký pozor aj v súkromí."

Prikývol som. Chcel som ho vidieť. O chvíľku ma za ním zaviedol. Ležal na lôžku a vedľa neho pípal prístroj. Nevyzeral zdravo a popravde to bolo nechutné. Vyzeral ako mŕtvola, kostrička.

"Moc ma to mrzí láska. Nikdy som nemal prácu uprednostniť pred tebou. Moc ťa milujem a keď budeš zdravučký, tak sa vezmeme." jemne som sa nad tou predstavou usmial a dal mu pusinku na chrbát jeho malej rúčky. Vytkekla mi slza z pohľadj naňho.

Naozaj moc som ho miloval a po pol roku zotavovania som ho požiadal o ruku.

Na moju otázku bola áno tá najkrajšia odpoveď, ktorá sa mi dostala. Po tomto som už Louiho nikdy neuprednostil pred prácou, ani prex ničím iným.

❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤

Čo ste boli vy na halloween? 😄 -A #HappyHalloween #SpookyHalloween #CreepyHalloweenStory
#HalloweenSpecial
#Clown