"Harry fucked me." "It just kinda happend..."

Som rád, že ma vtedy uniesli, a teraz som s tebou. [1/2]

L O U I S

Kde som ? Kam idem ? Komu ma predal ? Ako vyzerá ? Aký je ? Ako sa bude ku mne správať ?

Tieto otázky sa mi hmírili v hlave. Nič som nevidel, bolelo ma celé telo. Mark ma predal. Už som bol veľa krát predaný. Áno, už od pätnástich ma predávajú muži, mafiáni, gangstri, a bla, bla, bla. Uniesli ma, ked' som mal pätnásť, čiže takto žijem už asi tri roky.

Žiadna neha. Len putá, biče, tvrdé zaobchádzanie, a to vo VŠETKOM, a kopanie, bitie a podobne.

Nikdy som nepoznal, čo je neha, lebo aj predtým, ma šikanovali a bili, a plus k tomu som z decáku. Takže som nikomu nechýbal. A ani nechýbam. Už som precestoval veľa. Bol som pod hociakými päsťami. A hocikoto si so mnou robil hocičo. Áno, tak to som ja.

Louis Tomlinson. Obyčajná št*tka, za ktorú niektorí nechcú nič, len aby sa ma zbavili. Všetko ma bolí, a nie raz som mal zlomenú ruku. A neišiel som do nemocnice. Dali mi na to handru, a to mala byť ako sádra.

Znova som na ceste. Zaviazané ruky niečím ostrým za chrbátom a na hlave šatka.

Zastavili sme. Kde som ?! V kufri. To bolo jediné, čo som zatiaľ vedel. Šmarili ma sem ako handru. No ked' ma ten "niekto" vyberal, bol neuveriteľne nežná. Ako keby som sa mohol rozbiť.

Síkol som, ked' ma niesol a chytil sa mojej krvavej modriny, ktorú mi spravil Mark. Dokopal ma, a ani neviem za čo.

Ten "niekto" ma nežne posadil na pohovku a rozviazal mi ruky a oči. Automaticky som si hladil zápästia na tej druhej ruke. Celé krvavé. Zdvihol som pohľad. Obrovská vyla, zariadená do biela. "Wow." povedal som potichu.

"Páči sa ti tu ?" počul som niekoho hlas. Bol hrubý a chrapľavý. "Á-áno. P-pane." hned' som vedel, že je to on.

Hlasno sa zasmial a ja som nahlas preglgol a postavil sa. "Pane ? Som Harry. A ty sa ako voláš, kocúrik ?" pošepkal mi do ucha. Zamrazilo ma. "Som Lo-Louis. Pan- teda ... Harry." povedal som a pozrel sa do zeme. Moje meno je pošpinené ... Hanbím sa za neho.

"Prečo sa bojíš ?" starostlivo sa spýtal. "Ja .. ja..." zakoktal som sa. "Neboj sa ma. Neublížim ti. Takému obrovskému pokladu nedokážem ublížiť." povedal a dal mi dlhšie vlasy za ucho.

Triasol som sa pod jeho dotykmi. Pokrútil hlavou a chytil mi tričko. "Môžem ?" spýtal sa a usmial sa. Pokývol som hlavou. Bol som v šoku, že sa ma to spýtal.

Pomaly mi vytiahol tričko a jemu sa naskytol pohľad na moje dobité telo. Ihned' som si ho zakryl rukami, no on mi ich dal preč. "Lou. Nehanbi sa. No tak. Nikomu ťa nedám. Nechám si ťa, a nikto na teba nezdvihne viackrát ruku."

Vytiekla mi slza. "Boo, neplač." povedal a zotrel mi ju. Rozplýval som sa pod jeho dotykmi. Nevydržal som to. Musel som ho objať. Ked' som sa spamätal, odtiahol som sa, no on ma objal znova.

"Ďakujem, Harry." povedal som a zarýval hlavu do jeho hrude. "Milujem ťa, Lou."

Ok ľudia, na dnes stačí :D Chcela som napísať aj Life Is Hard 2 a Imagines, no je neskoro :( Solly (sorry bez r ale l :D) !!! :D Možno zajtraa ! :** Ľúbim vás ! Dobrú noškuu, zlatíčka !xx -Autorka