"Harry fucked me." "It just kinda happend..."

Motýlie dotyky.

L O U I S

"Ale, ale ! Koho to tu máme !" prišiel za mnou -znova-. "Nemám ta teba náladu." povedal som mrzuto a snažil sa odísť. "Ak si myslíš, že tak ľahko odídeš, tak to sa mýliš !" povedal a potiahol ma za tričko späť k nim. Bolo po škole, takže tam nikto nebol.

"Boha Malik, pusti ma !" začal som na neho ziapať. Modrýn mám už dosť ... "Nie. Ak si to nezlízneš dnes, zajtra bdeš mať dvojnásobok ! Počkať, je sobota. Takže štvornásobok, ale až v pondelok." zasmial sa aj s jeho sokom, Liamom. Áno, každý pondelok ma bil trojnásobne. Preto som pondelky nenávidel. 

Liam ma chitil za ruky a držal ma. Nevedel som sa hýbať. Malik ma začal kopať do bruch. Nevedel som sa nadýchnuť. Ked' konečne prestal, dal mi neuveritelne silnú pesťačku do oka, a ešte ma pár krát dokopal Liam. Všetci by sa smiali, no nikto tu nebol. Bol som na škole nenávidený z jedného dvôvodu...

Niesom na dievčatá. Máme tu takého piataka (sú na strednej), Harry. Ale on by o mňa ani nezakopol. Všetci ho rešpektujú, lebo je najstarší zo všetkých žiakov, je silný, má tetovania a je .... dokonalý. 

Ale nie. Raz, ked' ma Malik zbil a mal som zošity po celej chodbe, išiel okolo. Vie to o mne, ako ja o ňom. Pozeral sa na mňa. Možno váhal, či mi pomôcť ale nespravil to. Dokonca, aby vizeral "drsne" mi kopol do jedného zošita, ked' som sa pre neho zohýbal.

Dokonca ho rešpektuje aj Malik s Paynom, a keby im povedal, nech ma nechajú na pokoji, echali by ma. Lenže on ... on to nespraví. Je ako oni, len ma nebije a nesmeje sa mi. Nechápe ma.

***P O N D E L O K***

Bolo koniec hodiny a všetci sa ponáhľali zo školy. Začali prázdniny. Snažil som sa čo najskôr dostať zo školy, aby ma nezbili tí idioti. Ked' som už bol na odchode, zastavili ma a hodili na zem. Začali ma kopať na miesto, kde som mal obrovskú fialovú, krvavú modrinu. Bolelo ma to. Fakt ... a tak moc. 

Pri tej bolesti som sa nemohol nadýchnuť. Chcel som zakričať, no nikto by ma nepočul, a nevládal som. Kopali ma z celej sili, a obaja. Ked' prestali, Liam prešiel za mňa. Skrúcal som sa tam ako dážd'avka red smrťou. A tak som sa aj cítil. Zdvihol ma a ruky mi dal dozadu. Neuveriteľne ma zabolela pravá ruka, a cítil som, ako mi v nej niečo prasklo. 

Zayn ma začal biť. Pesťou vrážal stále na jedno miesto, a to pod moje oko. Pustil ma a ja som znova spadol na zem. Nevládal som sa pohnúť. "Ruky, chrbát, brucho ... nohy !" povedal a Liam mi na zem pitisil ruky. 

Zayn mi z celej síli skočil na nohy. Pod jeho váhou som z posledných síl zakričal od bolesti. Skoro mi dolámal kosti. Liam ma znova zdvihol, a Zayn mi asi desať krát strelil do nosa a úst. Pustili ma a ja som bol znova na zemi. Nepohol som sa.

Videl som len obrisi, ako odchádzali a smiali sa. Ešte hodnú chvíľu som tam ležal. Pomaly som sa odcapkal k mojím veciam a odišiel. Vonku mi prišlo zle. Zašal som sa drhnúť, a ked' som si odlašľal, na mojej ruke sa zjavila krv...

*P O   P R Á R D N I N Á C H*

Do školy som nechcel ísť. Som o rok starší, to áno, ale Zayn je stále so mnou v triede. Harry už odišiel a zo mňa je tretiak. 

Prišiel som do triedy. Samozrejme, ako ma kopali, tri mesiace si to zaviazujem, takže na tom mám obvez, potom tričko. Ruka ? V sádre. A nohy ? Mal som ich tri týždne v obveze. A tá krv z úst ? To radšej ani nepoviem. 

Stál som medzi dverami. Všetci stíchli, no po chvíli všetci vibuchli do veľkého smiechu. Sklonil som hlavu a išiel do lavice v zadu. Ked' som si išiel sadnúť, niekto mi odsunul stoličku a ja som spadol na zem. Zase sa začali smiať, kým som ja síkol bolesťou. Potom ten "niekto" stoličku prisunul a ja som sa o roh buchol.