"Harry fucked me." "It just kinda happend..."

Som rád, že ma vtedy uniesli, a teraz som s tebou [2/2]

L O U I S

"Milujem ťa, Lou."

Trochu ma to zaskočilo. Čo si budeme nahovárať. Veľmi ma to zaskočilo. Po chvíli obímania ma niečo pošteklilo na vlasoch. Dal mi nežnú pusu. No, skôr pusinku.

U neho som sa cítil bezpečne. Prvý krát sa u niekoho, ako je on cítim bezpečne. Odtiahol sa. "Louis, mám podmienku." povedal a mňa zamrazilo, čo si mohol všimnúť na mojej odhalenej hrudi.

"Každý deň sa ma môžeš spýtať len jednu otázku." povedal s vážnym výrazom na tvári. "Á-áno, pane. Vlastne, Harry." vykoktal som sa. No čo ? Bol som zvyknutý na slovo "pane". Nikoho som nemohol oslovovať menom.

"A ešte mám jednu. Ale nechcem ti ublížiť, preto by som bol rád, keby že ju dodržíš." dodal a ja som nahlas preglgol. Mohol som si už zvyknúť aj na pravidlá. Každý ich má.

"Nikdy mi nehovor pane." usmial sa a mne padol kameň zo srdca.

Chytil ma za ruku a nežne potiahol hore schodmi do jeho izby. Ked' sme tam boli, zazvonil mu mobil. "Kur*a." zanadával a zdvihol to.

"Teraz nemám čas, Liam !" počul som, ako kričí z vedľajšej izby. "Payne, ja mám niečo rozrobené ..." povedal, stále s výšeným hlasom. "Ah, dobre, o chvíľu som tam."

O chvíľu vletel do izby, kde som bol ja. Sedel som na posteli, a ked' otvoril dvere, mykol som sa. "Musím niekam súrne odísť. Ale nikam mi neodchádzaj. Cíť sa tu ako doma." Povedal a dal mi pusu do vlasov.

Rozmýšľal som, či sa ho to mám spýtať ... "A .. Ke-kedy prídeš ?" vykoktal som zo seba. "Neviem, ale do večera určite. Ahoj !" povedal a už som len počul zamknutie dverí a odchádzanie auta.

***

Spal som, ked' ma zrazu zobudilo silné tresknutie dverí. "Harr-" nedopovedal som, začal po mne ziapať. "Kur*a, drž hubu ! Nikto sa ťa nič nepýtal ! Kur*a, kur*a, kur*a !!!" nadával, čo sa mi ani trochu nepáčilo.

"Harry ?" chytil som ho zo zadu, na plece. "Nechytaj sa ma !" zakričal a z celej sily ma udrel. Spadol som na zem, niekoľko metrov od neho, a ešte som si udrel hlavu o roh skleneného stolíka.

Čudujem sa, že sa nerozbil, lebo mne z hlavy začala tiecť krv. Dal som si nohy bližšie k telu a začal plakať. Nikdy som necítil takú bolesť. Sľúbil, že mi neublíži.

Po chvíli sa stolík celý rozpadol, a všetky črepy padli na mňa. Zakričal som bolesťou. Cítil som, ako ma niečo šteklí a zároveň strašne bolí na chrbte. Nemal som tričko, a na sebe som mal len boxerky.

O chvíľu boli celé mokré, a keby nie sú čierne, tak by bolo vidieť, že sú zo zadu celé od krvi. Nevedel som, čo mám robiť. Harryho som sa už bál. Chcel som mu len pomôcť.

Sedel som tam hodnú chvíľu. Chcel som sa pozrieť, akú spúšť som spravil. Zem od krvi, plná črepov, a nohy od stola, bez skla. Harry ma zabije. Ledva som sa otočil, kvôli tej bolesti.

"Som netvor !" povedal a ja som si všimol, že sa pozerá na mňa a má ruky na ústach, a slzy na krajíčku. "Nie, Harry. Nie si netvor." na odpoved' som nemusel čakať dlho. "Nie ? Nie ?! Louis, sľúbil som ti, že ti neublížim. A pozri, čo som spravil !" povedal a začal plakať.

Pozrel som sa do zeme. "Zažil som aj horšie." pošepkal som ale on to počul. "Lou, prepáč mi to. Prepáč, prepáč, prepáč ! Som hlupák. Odpusť mi to." pribehol ku mne, a pomáhal mi postaviť sa. "Prosím, odpusť mi to ! Boo."

Vzal ma do kúpeľne, kde ma vyzliekol z boxeriek a postavil do sprchového kútu. Otočil som sa chrbtom, lebo aj on sa vyzliekol a vošiel tam tiež. Bolo to tam fakt veľké ...

Pustil vodu, a pomaly mi začal umývať chrbát, v ktorom som mal ešte zapichnuté kúsky črepu. Síkol som, ked' sa teplá voda dostala na moje rany. Harry to dal ihned' preč. "Lou, prepáč." povedal a nadstavil trochu studenšiu vodu.

Príjemne to chladilo. Po chvíli som cítil nepríjemné pichanie. Bolelo to. Znova som síkol a prehol si chrbát. "Boo, musím ti to vybrať." povedal Harry ustarostene.

Kývol som a on pokračoval. Ked' bolo všetko sklo z môjho chrbta preč, mal som úplne uplakané oči a štípali od sĺz. Rýchlo som sa otočil jeho smerom a on ma objal. Dal som si ruky na jeho hrud' a viac sa k nemu natisol.

Po piatich minútach vyšiel von a mne pomohol vísť. Opatrne ma osušil, a ked'že mám tie jazvy aj na krížoch, Harry mi dal jeho čisté boxerky, čo mi boli trochu voľnejšie. Dal si aj on len boxerky a znovu ma zaviedol do jeho izby.

Ľahol som si a on tesne vedľa mňa. Otočil som sa k nemu a hlavu si schoval do jeho hrude. Nežne ma objal. "Harry ?" povedal som. "Áno ?" pohotovo reágoval. "Odpúšťam ti." povedal som, a mohol som počuť, ako sa mu ukľudnilo bitie srdca. "Ďakujem, Boo." povedal a pobozkal ma do vlasov.

"Ruším všetky pravidlá. Rob si, čo len chceš. Milujem ťa, Lou." ked' to povedal, niekto by si myslel, že "rob si čo chceš", a dnes večer utečie. Ale ja nie. Aj po tom, čo mi Harry spravil, neodídem.

Miluje ma, a keby že utečiem, nemám kam ísť, a nikto by sa už takto ku mne nesprával. Ja.... milujem ho. No potrvá, kým si zvyknem na to, že si môžem robiť hocičo.

"Som rád, že ma vtedy uniesli." povedal som. "Lou, ..." nedopovedal. "Inak by som nemohol byť s tebou." dokončil som. "Si to najkrajšie, čo ma stretlo, Loui."

"Si to najlepšie, čo ma kedy stretlo, Hazz. Milujem ťa."

Áno. Miloval som ho. A stále ho milujem. 

I love you, my little fool.

Taaaak fajn :D Konečne pokračovanie, HOTOVÉ :D Dúfam, že sa ľúbilo. x

Inak, dnes hral Lou zápas - futbalový (keby niekto nevedel :D)... prehral ... Ale mne to nevadí. Vyhral moje srdce, ktoré ho bude navždy milovať. (I fell in love with you. I don't know why, i don't know how, i just did.)

A čo že prehral nejaký zápas ? Vyhral vo všetkých ostatných veciach :)

-Autorka