Zvrátená hra (únosu a mafie)✔️

2.časť

Zobudila som sa v niakej starej pivnici. Žiadne okno a všade smrat a tma. Snažila som si nahmatať zbraň na stehne ale nebola tam. Nemala som ani svoju kabelku. Snažila som sa zachovať si chladnú hlavu.

Keď som sa snažila postaviť zistila som že som priviazaná. Za toto ešte ten hajzel čo má uniesol si odpika. Môj otec ho nejde a šetriť ho teda nebude. Snažila som sa vytrhnúť tu reťaz ale ako inak nešlo to. Ostala som teda len sedieť na studenej zemy.

Po chvíli som počula kroky smerujúce ku mne. Neznámy zo školy. Počkať to on?! Odomkol dvere a vošiel za mnou.

„Vidim že už si hore." uškrnul sa.

„Čo chceš." odfrkla som nepríjemne.

„Byť tebou by som bol milší ak nechceš byť o hlavu ľahšia." zasmial sa.

„Čo doriti len ty môžeš po mne chcieť?! Keď má môj otec nájde budeš o hlavu ľahší ty!!" ziapala som.

Prikročil ku mne a jednu mi strelil.

„Ty hajzel! Neželaj si ma keď sa mi dostaneš pod ruky!!" bola som veľmi vytočená.

„Ako sa tak dívam, tak skoro to nebude" zasmial sa a odišiel.

Zamknúť za sebou a ja som zostala v chladnej pivnici sama. Všade bola tma. Nieže by som sa tmy niako bála ale príjemná mi teraz nebola a hlavne keď som zavretá niakym psychopatom a nemám pri sebe zbraň.

Schulila som sa na špinavú a chladnú zem a pokúsila sa zaspať. Po niakom čase sa mi to ale podarilo. Ráno ma zobudil zas ten magor. Doniesol mi vodu a pitie.

„Tak moja zlatá, teraz si určíme pravidlá" kľakol si ku mne a nadvihol mi tvár aby som sa mu dívala do oči.

„Ak budeš poslúchať možno ti donesiem niaku deku časom niaky madrac" povedal a čakal na moji reakciu.

„To radšej zomrieť ako počúvať niakeho hajzla ako si ty. No do toho zabi má." vlepil mi a nasledovne sa postavil.

„Ja ťa ale bohužiaľ nechcem zabiť. Aspoň zatiaľ nie." zasmial sa.

„Si tu úplne pre niečo iné." dokončil.

„Hajzel!" zakričala som.

„Myslíš že ťa otecko už hľadá? Alebo je konečne rád že sa zbavil takého rozmaznaného fracka ako si ty?" posmieval sa mi.

„Nič o tom nevieš!" povedala som o čosi kludnejším hlasom.

Po pravde vôbec som sa ho nebála. Čo mi mohol niekto ako je on niečo spraviť. Šak ten by nevedel ani zbraň nabiť. Je mimo. Podľa mňa ani nevie s kým má tu česť a keby vedel ruku by na mňa nepoložil.

„Je na čase pozdraviť otecka nemyslíš?" povedal a vytiahol mobil.

Začal točiť.

„Ahoj Andrew. Isto si si už všimol že tvoja dcérka sa nevrátila domov. Neboj sa dám ti na ňu pozor ale neručím za jej ústa. Podmienky sú jednoduché máš 5 dní nato mi vrátiť naše rodinné spisy inak je mŕtva na mieste. Dobre vieš že ani na minútu by som nezaváhal. S pozdravom Liam. A ešte tu, Melanie pozdrav otecka." zasmial sa a video odoslal.

Šlo o nemeckú mafiu. Že má to nenapadlo hneď. Iba s ňou mal otec spory. Okrem nemeckej mafie si na neho nikto nedovolil. Bol boss ale zároveň aj Liamov otec. Od dávna medzi sebou súperili.

Asi som rozmýšľala dlho. Liam má vytrhol z mojich myšlienok rachotom dverí a nasledovným zamknutým. Nezabudol sa zasmiať a odišiel. Začínal sa má zmocňovať pocit straty. Otec by nikdy neustúpil.

Buď sa má pokúsy nájsť alebo som navždy v jeho zajatí. Najhoršie šak bolo že som vedela že otec mu nikdy tie spisy nedá. Len tak sa naša rodina nevzdáva.

Snažila som sa aspoň zaspať. Čo by som asi tak mala iného robiť. Jeho takzvaného jedla som sa ani nedotkla, len čo som sa trošku napila vody.

Zobudila som sa podľa všetkého uprostred noci. Všade bolo hrobové ticho. Uznávam desilo ma to. Nikde som nič nevidela a začínala ma popadať panika. Do rana pokiaľ neprišiel Liam som oko už ani na chvíľu nezažmurila.

„Aaale Mel buď poslušná a papaj poriadne" smial sa a ja som iba zagánila.

„Nehovor mi Mel!" zavrčala som.

„Prečo zlatko? Mne sa náhodou páči Mel" uškrnul sa.

„Nenávidím ťa!" vykríkla som.

„Zhor v pekle!" dodala som.

„Ale Mel, tak krásne dievča a takto neslušne rozpráva. Asi chceš prevychovať trošku" uškrn mu z tváre zmizol a pohol sa smerom ku mne.

Hrdo som vystrčila bradu na znak, že sa ho nebojím. Podišiel ku mne a kopnul mi do brucha. Automaticky som sa stiahla do klbka. Párkrát ešte do mňa kopol a potom so smiechom odišiel. Samozrejme nezabudol zamknúť.

Nastal podľa všetkého piaty deň. Od rána som bola na nervy. Vôbec som netušila čo mám čakať. Bála som sa že otec po mňa nepríde a ja zhnijem v tejto diere. Dvere sa odomkli a dnu vstúpil Liam.

„Vidim že otcovi na tebe moc nezáleží" zasmial sa a vytiahol mobil.

Nastavil mobil tak aby bolo vidno na mňa. Vyšiel na chodbu a priniesol rôzne veci na mučenie. Spustil nahrávanie a so slovami „Mal si na vyber a so mnou nie sú žarty" zobral bič do ruky a tresol ma nim.

Začal ma všelijak biť. Krv mi tiekla z rúk, hlavy, nôh, brucha proste všade. Mala som po sebe modriny. Nevládala som a nakoniec som upadla do bezvedomia. Presne týmto som mu dala presne to čo chcel. Dobrú motiváciu pre môjho otca.