Zvrátená hra (únosu a mafie)✔️

9.časť

Liam:
Pred niečim utekala. Možno som tu bol ja, možno niečo iné. Vyhla na chodbu a iba vykríkla „Nie" to bolo posledné čo povedala. Keď som ju dobehol už viac nevnímala. Odpadla.

Na rukach som ju odniesol späť do izby a uložil ju do postele. Ničomu som nerozumel a to ma štvalo ešte viac. Pokúšal som sa zaspať ale už sa mi nedalo.

Vyšiel som na balkón a zapálil si. Kurva keď som všetko musel tak posrať. Keby som ju nebol uniesol nie je tu teraz a ja by som si mohol užívať život. Všetko sa sere či už s ňou alebo v mafii.

Melanie:
Všade bola tma a ticho. Nikto sa ma nepokúšal zabiť. Chcem tu zostať.

Predsa len mi to nie je súdené. Počula som niaky hlas. Pomaly som začala otvárať oči a ostré slnko ma ich opäť donútilo zavrieť.

„Už si hore?" spýtal sa Liam sediac vedľa mňa na posteli.

„Si slepý?" zašepkala som.

„Len to vstane a už je to protivné" uchechtol sa.

„Ako dlho som bola mimo?" spýtala som sa.

„Dva dni" povedal akoby nič a mne skoro zabehlo.

„Čo taký pohľad" zasmial sa.

„Chcela som tam zostaň" odpovedala som a išla sa postaviť.

Chytil ma a donútil ma si ľahnúť.

„Prečo?" spýtal sa.

„Prečo sa zrazu tak staráš? Jeb na mňa ako do teraz. Alebo vieš čo zbi ma alebo zabi, prečo nie veď som iba príťaž!" zvýšila som hlas.

„Čo?" zostal zaskočený.

„Počul si" iba som zašomrala a otočila sa na bok.

„Prečo by som ťa mal zbiť alebo zabiť?" spýtal sa so smiechom.

„Pretože to tak chceš! Nehovor že nie" vzlykla som ale nerozrevala sa.

„Nie nechcel. Potom by som o hlavu prišiel ja" smial sa ďalej.

„Daj mi pokoj! Ako keby som ani neexistovala!" odpovedala som potichu a hlavu si zakryla perinou.

„Dobre" odpovedal a postavil sa.

Odišiel a nechal ma tam samu. Konečne. Za posledné dni nechcem nič ine ako byť sama. Vytiahla som mobil a pozerala instagram.

Uznávam nudim sa sama a chyba mi El. Ale radšej sama ako s Liamom.

Niekto zaklopal a vošiel dnu. Bola to slúžka a doniesla mi jedenie. Moc som nemala chuť. Hneď ako odišla som tanier položila na stolík. Uložila som sa a zaspala.

Liam:
Ráno ma dosť zaskočila Melanie. Ale chapem to je ešte mimo šak nebola pri vedomí dva dni.

Práve som vchádzal do pracovne môjho otca. Sedel za stolom a oproti nemu Andrew. Toto neveští nič dobré.

„Villiam sadni si!" rozkázal otec.

„Čo sa deje?" spýtal som sa popritom ako som si sadal.

„Svadba sa bude konať o dva týždne. Museli sme to presunúť. Andrew potrebuje záruku že Melanie ochrániš. Ide po nej Rusko. Chcú ju vidieť mŕtvu" vtedy ma napadlo iba jedno.

Neodpovedal som a rozbehol sa hneď do izby za Melanie. Rozvalil som dvere a hneď to oľutoval. Trhla sebou. Podľa všetkého spala. V sekunde stála vedľa postele a cúvala dozadu.

„Bojíš sa Ruska že? Bojíš sa že ťa zabijú" skríkol som po nej.

Trhlo ňou a cúvala viac k stene. Neodpovedala a ja som dostal ešte väčšie nervy.

„Odpovedaj kurva!" okríkol som ju.

„J-ja neviem" odpovedala potichu.

„Kurva neser ma!" kričal som stále.

„Nekrič po mne!" snažila sa vyzerať silno ale nešlo jej to.