Zvrátená hra (únosu a mafie)✔️

35.časť

„Ale nemalo by" ozval sa znova.

„Ale pre tvoju smolu je" zasmiala som sa.

„Dobre ako chceš..ukáž čo je v tebe" vyzval ma a nato som sa ja len zasmiala.

Šikovne som ho schmatla a podkopla mu nohy. Zrazu sme sa ocitli obaja na zemi, pretože ma stihol so sebou. Sedela som na ňom obkročmo a vysmievala sa mu.

„Ale, ale čakala som že slávny pán Parker bude mať väčšiu silu" smiala som sa.

V sekunde si ma pretočil pod seba a aj napriek môjmu vzdoru ma nepustil.

„Pani Parkerovej došli slova?" s oslovením sa doslova pohral na jazyku.

„To nie je moje práve priezvisko" zahundrala som.

„Ale je zlatko" uškrnul sa a to ma celkom vytáčalo.

Niako som pozabudla nato že už som Parkerová. Všetko sa to stalo tak rýchlo a zároveň pomaly. Ešte pred pár mesiacmi som si žila svoj "pokojný" život spolu s El a teraz tu ležím na zemi pod Liamom a doťahujeme sa ako malé deti.

„Zlez zo mňa! Si ťažký!!" zavrčala som.

„No dovoľ!" sarkasticky sa usmial.

„Dovolim..a už zo mňa konečne zlez!" povedala som a on sa stále nemal k odchodu z môjho tela.

Zostali sme obaja ticho a pohľady sa nám stretli. Chytil moju tvar a chystal sa ma pobozkať.

„Mali by sme ísť" stopla som ho a niako sa spopod neho vypantala.

Zostal zaskočený, ale nenechal to dlho na sebe poznať. Prešiel o okolo mňa a dodal„Nakoniec to budeš aj tak ty" a zmizol za dverami.

Chápala som až príliš dobre význam tejto vety a aj to, že ma z čiastky pravdu. Od kedy som tu sa náš vzťah zmenil. Ano sú tam tie temné chvíľky a je ich viac ako tých svetlých, ale klamal by keby tvrdil, že on si tu svetlu chvíľku neužíva.

Je ťažko prekuknuteľny, ale vo vnútri jeho duše viem, že ma city. Aj keď ich nedáva najavo niekde tam isto sú.

Vyšla som von a namierila si to do izby. Keď som vošla bola som tu sama. Prešla som do kúpeľne a tam našla Liama už v obtočenom uteraku okolo pásu. Chcela som rýchlo za sebou zavrieť dvere a  odísť, ale moja hlava to tak asi nechcela.

Namiesto toho aby som zavrela dvere a odišla preč, tak som ich zavrela ale zostala tam s ním. Podišla som k nemu bližšie a naklonila sa k jeho perám.

„Melanie nemam naladu na tieto tvoje hry. Prestaň lebo začnem hrať aj ja, ale ver tomu, že prehráš" povedal ale mňa to neodradilo.

Nemala som už čo stratiť. Vášnivo som sa mu vrhla na pery a on automaticky začal spolupracovať. Natlačil si ma na seba najviac ako to šlo. Cez uterak som cítila jeho pýchu už v pozore.

„Chcem ťa tu a teraz" vzdychla som pomedzi bozk a strhla mu uterák.

Chystal sa ma začať vyzliekať a ja som vedela, že môj plan vyšiel. V momente som sa od neho otlačila, vybehla von z kúpeľne a len zakričala 1:0.

Počula som iba ako sa uchechtol a niečo v tom zmysle"však ty počkaj, ja ti ukážem"