Zvrátená hra (únosu a mafie)✔️

23.časť

Skočila som po ňom a začala ho dusiť. Mal šťastie že bol silnejší ako ja. Chcela a aj chcem ho zabiť.

„Zbláznila si sa Melanie?" zadychčane hovoril.

„Zabil si ho!! Ty hajzel, zabil si naše dieťa!! Ako si mohol!!" kričala som a pri slove dieťa sa mi zlomil. hlas a začala som plakať.

„Ja som nevedel že si tehotná" povzdychol.

„Keby som to vedel nespravil by som to" dodal.

„Je mŕtve" vzlykala som.

„Ani nevieš ako sa cítim hrozne. Melanie musíš mi veriť! Už niekoľko dní nemôžem spávať. Zožiera ma to zaživa. Zabil som ho. Mrzi ma to. Bola to moja krv, bolo moje" povedal a bolo vidno že ho to naozaj mrzí.

„Chcela si to dieťa? Aj keď nebolo z lásky?" spýtal sa napokon.

Prikývla som.

„Ach Melanie, spravíme si ďalšie" zahlásil a mňa to zlomilo ešte viac.

„Ja nechcem ďalšie a už vôbec nie s takým zabijákom ako si ty!!" vykričala som.

„Máš pravdu. Máš plné právo sa hnevať a nenávidieť ma. Poberám že už so mnou nechceš mať nič spoločné. Zajtra môžeš odísť späť domov. Nebudem ťa tu držať, zaslúžiš si lepší život a so mnou ťa taký nečaká" povedal aspoň niečo rozumné.

Potešila som sa. Chcem ísť domov. Ďaleko od neho a už ho nikdy nevidieť. Hneď zajtra to oznámim El. Bude nadšená. Chýba mi domov. Liam si zobral veci a šiel spať do hosťovskej.

Ráno som šťastná bežala do Dylanovej izby. Ale asi som mala zaklopať. Nechcela som vidieť ako sa no viete. Zakričala som El tu novinu a rozbehla sa pobaliť si veci.

Nadšená a zároveň smutná El prišla za mnou že môžeme vyraziť. Rozlúčila som sa so všetkými ale Liam sa tu ani neukázal. Že ma to prekvapilo. Dalo sa čakať že bude rád že odchádzam. Má kurva dobrý dôvod ma poslať domov.

Poslednýkrát som sa pozrel na ten dom utrpenia. Som rada že odchádzam.

Sedím v aute a už z diaľky vidim moje rodné mesto. Keď sme sa priblíži k bráne srdce mi znova podskočilo radosťou.

Vystúpila som a utekala rovno za mamou a otcom. Zvítali sa so mnou a mama má začala ľutovať.

Vošla som do môjho domu. Bolo to ako vecnosť. Konečne opäť som doma. Vyšla som hore a namierila si to do izby. Hneď za mnou bola El.

V mojej izbe sa nič nezmenilo. Zostala taká istá ako keď som tu bola naposledy. Rozbehla som sa k mojej veľkej posteli a hodila sa na ňu. Žeby môžem byť opäť na chvíľu šťastná?

——————————————————

Už je to týždeň. Týždeň od toho čo som doma a čo ma Liam poslal k vode. Nejdem si klamať. Chýba mi. Nemôžem sa akosi z toho dostať. Za tak krátku dobu sa stal súčasťou môjho života.

Je pravda že ho nenávidím kvôli tomu čo spravil ale zároveň ma niečo silne k nemu ťahá. Povedala som to aj El. Tá ale však nechce aby som sa zaťažovala ešte aj ním. Ublíži mi a nezaslúži si ani len moje myšlienky. Má pravdu.

Je na čase sa posunúť vpred. On je minulosť a minulosťou zostane.