Zvrátená hra (únosu a mafie)✔️

7.časť

Ráno som vstanula s neskutočnou bolesťou hlavy. Na stolíku som si našla tabletku a vodu. Neváhala som ani sekundu a hneď ju prehltla.

Asi som to včera trošku prehnala. Skoro nič si nepamätám iba to ako sme šli pre El. Pousmiala som sa nad tým ako mala blízko k Dylanovi. Úprimne hodili by sa k sebe. Kiež by boli spolu a El by tu zostala so mnou tu.

Dala som si rýchlo sprchu a pobrala sa na raňajky. Po raňajkách do Liamovej pracovne. Neklopala som len som otvorila dvere a ostala celkom dosť v šoku.

Za stolom sedel Liam a oproti nemu Dominik. Hneď som sa za ním rozbehla a objala ho. Liam si odkašlal a to upriamilo moju pozornosť. Mal na sebe sako ahhh. Keby tu nie je Dominik vrhnem sa na neho. Ale nie o neho by som takzvane ani bicykel neoprela.

„Prečo som tu?" spýtala som sa.

„Melanie už ťa mám tak plné zuby! Všade kde si robíš len problémi, si len na obtiaž a chovaš sa ako decko" vzdychol.

„To znamená čo?!" vykríkla som.

„Ja,ja neviem" priznal.

„Odíď so mnou späť domov Mel" pripojil sa Dominik.

„Ale Dominik, vieš že nesmiem" odpovedala som.

„Nesmieš alebo nechceš?!" zvýšil hlas.

„Chcem, ale" nedokončila som.

„Už má to nebaví!! Mala si byť moja a nie jeho!!" skočil mi do reči.

Vytiahol zbraň a chytil má za ruku. Vykríkol že odchádzam s ním inak zabije Liama.

„Jeho z toho vynechaj!" kričala som.

„Takže ti na tom skurvysynovi záleží?!" zakričal.

Ostalo ticho. Nevedela som čo povedať. Zostala som v šoku. Nečakala som že má Dominik tajne miloval a chcel. A záleží mi vlastne na Liamovi? Pchaa, no iste jasne že nie! Preboha veď je to jeden veľký magor.

„Na človeku ako je on mi nikdy nebude záležať" vyhlásila som.

„Zabijem ho a utečiem spolu" zaiskrili mu oči radosťou.

Neváhala som ani sekundu vytrhla som mu z ruky zbraň a namierila na neho. Rozbehol sa po mne, šikovne som sa pretočila a chytila mu ruku. Tú som následne vytočila do zadu za jeho chrbát. Stačil prudký pohyb a zlomila by som mu ju. Hravo som ho chytila a druhou rukou namierila na jeho hlavu.

„Asi ti prekazila tvoje plány ale moja budúcnosť je trošku iná" zasmiala som sa.

Do pracovne vbehla ochranka. Odviedli Dominika a Liam sa priblížil ku mne.

„Prečo si s ním nechcela ísť?" spýtal sa Liam.

„Čo je teba do toho" pretočila som oči.

„Niečo som ti o tých očiach povedal!" zavrčal.

Stáli sme tvárou v tvár a ja som cítila jeho dych. Dýchal tak pomaly a kľudne až som mu mala chuť jednu vraziť ale nespravila som tak. Začal sa ku mne nakláňať a v tom sa rozleteli dvere.

„Prepáčte. J-ja som neve-nevedel že vy tu ja ani neviem čo" stal vo dverách vysmiaty Dylan a dosť sa na nás zabával.

„Keby ste sa videli ako sa tvárite" smial sa.

„Dylan dočerta klope sa a čo tu vlastne chceš!" zavrčal Liam.

„Chcel som sa s tebou porozprávať ale vidim že máš niečo iné na robote" povedal už kľudnejšie.

Odstrčila som ho a vyšla z pracovne. Nemala som ani na jedného naladu. V hlave som mala celkom zmetok. Vybehla som hore do baru a zobrala si fľašu. Ja už naozaj neviem čo zo životom.

Vošla som do izby a položila ju na stôl. Chcem vlastne piť? Vyrieši to vlastne niečo? Priveľa otázok a žiadne odpovede. Len tak som sedela a rozmýšľala. Fľaše som sa zatiaľ ani nedotkla.