Zvrátená hra (únosu a mafie)✔️

4.časť

„Vyzleč si tie šaty" povedal kľudne.

„No to určite!! Zavolám si nato El ona ma môže vidieť v spodnom prádle!" zverskla som.

„Povedal som vyzleč ich! Inak to spravím za teba sám a ver mi to nechceš!" povedal a zvýšil hlas.

„Nenúť ma kričať!!" povedala som.

„Len si krič. Steny sú protihlukové" uškrnul sa.

Začal sa ku mne približovať a ja som začala cúvať. Narazila som na postel a následne do nej spadla. Chytil mi jednou rukou ruky a roztrhol mi šaty.

„No musím uznať, bude ťažké sa ovládať a nepretiahnuť ťa hneď teraz" skonštatoval.

„Nedotýkaj sa ma!!" kričala som.

„Musím ti vyčistiť rany" povedal kľudne.

„Spravim to sama! Pusti ma! Nenávidim ťa!" pokračovala som.

„Aj tak to budeš nakoniec ty čo bude prosiť až sa ťa dotýkam" zasmial sa.

Hodil mi lekárničku a odišiel. Vyčistila som si rany a obliekla sa do jeho veci. Až na tie tepláky mi to bolo dobre. Vyšla som z izby a narazila na malé dievča. Mohla mať tak 5.

„Ahoj čo ty tu tak sama?" prihovorila som sa jej a kľakla si k nej.

„Ja som Sárka" povedala.

„Teší má Sárka. Ja som Melanie ale pre teba Mel" žmurkla som na ňu.

„Ahoj Mel. Prečo si tu?" spýtala sa.

„Ja ani sama neviem. To by si nepochopila" sklonila som hlavu.

„Ideš so mnou dole?" opýtala sa.

„Jasné môžem" usmiala som sa.

Bola naozaj zlatá. Vždy som chcela mať mladšiu sestru. No bohužiaľ som jedináčik.

Po ceste dole schodmi mi dala ruku aby som ju držala. Nedaj boze by spadla čo potom. Zobrala som si ju teda na ruky a spolu s ňou vošla do obývačky.

Všetky pohľady padli na nás. Liamovi rodičia mali obzvlášť cudne výrazy. Boli zaskočený.

„Sárka, srdiecko. Prečo nespíš?" zvolal jej otec a ja som ju položila. Rozbehla sa k nemu.

„Našla som ju pri schodoch" povedala som a sadla si k El.

„Rozprávala sa s tebou?" spýtala sa jej mama.

„Hej" odpovedala som jednoducho.

„To je čudne. Ona si l sebe nepustí nikoho. Ako je možné že teba nepozná a bavi sa s tebou?" pokračovala jej mama.

Iba som mykla plecami a spolu s El sme si sadli trošku ďalej od nich. Potrebovala som sa s ňou porozprávať.

Moji a Liamovi rodičia o niečo dôležitom diskutovali. Ešte pred týždňom sa nenávideli a dnes si mám brať ich syna.

„Mel, zavidim ti! Pozri na neho vyzerá ako boh!" šuškala mi El.

„Hrabe ti?! Veď je otrasný a už vôbec uniesol má, zbil má a pokúsil znasilnitť." odpovedala som.

„Niekomu ako je on by som dala aj dobrovoľne" rozplývala sa.

„Ty si trúba!" zvolala som a spolu sme vybuchli do smiechu.

Všetci sa na nás dívali a my sme sa ešte viac rozosmiali. Po asi hodine môj otec povedal že už idú. Ja som bohužial musela už zostať tu. Rozlúčila som sa s El a mamou. Na otca som iba zazrela.

„Melanie" začal.

„Choď!" povedala som a otočila sa mu chrbtom.

Zamávala som El a mame. Zostala som celej tejto vile sama. Nikoho tu nepoznám a som tu úplne sama. Liam má zobral za ruku a ťahal k nemu do izby.

„Vráť mi moje veci hneď! A aj moju zbraň!" len čo zatvoril dvere som spustila.

„Veci ti možno vrátim ale zbraň nie" odpovedal a vyzliekol si tričko.

„Ta zbraň je od Doma vráť mi ju!" zvýšila som hlas.

„Ja ti ju vrátim a ty mi odstrelíš hlavu to iste" dal si dole rifle.

„Vráť mi ju!!" A daj mi mobil!" rozkazovala som.

„Tak takto cica, teraz si určíme pravidlá. Ja som tu ten čo bude rozkazovať a ty čo budeš poslúchať. Ak nie dopadneš ako minule možno ešte horšie" povedal pokojným hlasom keď má pripučil o stenu.

Hodil po mne môj mobil a odišiel do sprchy. Vydýchla som si. Vôbec sa ho nebojím. Je to neschopný mafián, ktorý si užíva za ockove peniaze.

Prešla som k oknu a sadla si tam. Zapla som mobil a milion upozornení mi cinklo. Rozhodla som sa napísať El. Písala som si s ňou a nakoniec som pochopila.

Chapem že to takto chodi v mafii ale oni mi sľúbili že ja sa vydám z lásky!! A otec to práve porušil. Liam vyšiel zo sprchy len s uterákom obmotanym okolo pásu.

Musím uznať bol chutný. Nenapadne som ho odfotila El. No ja krava som si nevypla blesk. Zbadal to a v sekunde bol pri mne.

Ja som sa reflexne zdvihla a už som mala ruky nad hlavou.

„Čo to malo byť? Ukáž mi to hneď!" zavrčal mi do ucha.

„N-nič" vykoktala som.

„Daj to sem!" zašepkal mi tesne do ucha a jemno do neho uhryzol.

Niako som sa vyšmykla. Predsa len mám otec pravdu že raz sa mi môžu tie chmaty hodiť. Rozbehol sa za mnou a uterak mi spadol. V tom do izby vletel Dylan.

„Ee, prepáčte že ruším ale Liam volá ťa otec" vybuchol do smiechu a hneď nato sa stratil za dverami.

Liam hneď nato ako sa otvorili dvere sa na mňa pritisnul ako len vedel. Snažil sa za moje drobné telo schovať. Cítila som jeho kamaráta. Musím uznať maly teda nemá.

Vybral si rifle a tričko(všetko čierne) a vyšiel z izby. „Hento doriešime potom" zmizol za dverami.