Zvrátená hra (únosu a mafie)✔️

24.časť

El sa ma rozhodla zobrať do baru, aby som sa odreagovala. Keď sme boli obe nachystané tak nás šofér odviezol do baru.

Naposledy keď som šla do baru tak ma uniesol Liam. Achh, zas som sa pristihla ako nad ním rozmýšľam. Musím už prestať.

Všade okolo hrala hlasná hudba, cítiť alkohol a trávu. Potom pot ostatných ľudí. Zábava tu bola v plnom prúde. Sadli sme si do boxu a objednali.

Časom k nám pribúdali neznámi ľudia, ale mne to nevadilo. Užívala som si konečne život ako kedysi. Zabudla som na Liama a na všetko zle čím som si prešla.

Rozhodla som sa ísť tancovať. Počas tretej pesničky sa na mňa nalepil niaky chalan. Tancovala som tesne nalepená na ňom. Nevidela som mu do tváre ale črtami mi bola povedomá.

Nestihla som ani zareagovať a ucítila niaku latku na tvári. Videla som už iba tmu.

——————————————————

Zobudila som sa zas v špinavej pivnici. Tajne som dúfala že to je Liam. No zmýlila som sa. Vo dverách sa objavil John a po jeho boku stál Dominik.

Moc mi do smiechu nebolo. Keď si len predstavím čo všetko mi teraz hrozí tak sa chcem zabiť.

„Melanie, chýbal som ti?" usmial sa Dominik.

„Je tvoja na dnes" povedal John a žmurkol na Dominika.

Odišiel a zavrel za sebou dvere. Dominik ku mne podišiel a kľakol si ku mne. Prešiel mi rukou po líci načo som sa trhla a zistila že mám spútané ruky.

„Si ešte krajšia ako si bola" povedal s úškrnom.

„Čo odomňa furt chceš?!" zahučala som.

„Nekrič!" povedal prísne a jednu mi vlepil.

„Ty hajzel!" vykríkla som a to hneď oľutovala.

Pristála mi ďalšia facka na líci.

„Chcel som byť milý a jemný ale ty si to nezaslúžiš. Teraz zažiješ môj hnev. Mala si byť moja a nie jeho!" povedal už kľudnejšie.

„Nemám už čo stratiť" hlesla som.

„Ty suka! Ty si s ním spala?!" povedal naštvano.

Prikývla som.

Postavil sa a odišiel. Samozrejme nezabudol zamknúť za sebou. Vo vnútri som skákala radosťou. Nespravil niečo čo by na mne zanechalo opäť následky, teda ak nepočítam tie facky. Nakoniec som sa rozhodla ísť spať.

Neviem koľko už som tu dní možno hodin, ale za ten čas sa tu už nikto neukázal. Bola mi zima, bola som hladná a smädná. Chcela som ísť len domov.

Všetko ma bolelo. Zas prichádzal ten pocit úzkosti. Myšlienky na samovraždu alebo sebapoškodzovanie. Tie spomienky sa vracali. Na Liama na Johna a Dominika, ale najsilnejšie boli tie voči dieťaťu.

Nezmohla som sa už ani na slzy. Bola som odkázaná na štyri steny okolo mňa. Tento pocit vo mne vyvolával zle tušenie že toto skončí zle. Úprimne mne by nevadilo keby ma zabili, len nech ma netýrajú. Ktohovie koľko tu vydržím bez vody a jedla.

Ako som usúdila prešlo niekoľko dní a tie skurvené dvere sa konečne otvorili. Nebol však v nich John alebo Dominik. Nebol to nikto koho by som poznala.

Bol to mladý čierno vlasy chalan. Do tvare som mu poriadne nevidela lebo tu bola tma. Podišiel ku mne a podal mi jedlo a vodu. Odpútal mi ruky a upozornil ma že ak sa pokúsim utiecť že skončím zle.

Keby mám silu nato ujsť pokúsim sa o to, ale nemám. Som vyslabená až priveľmi.

„Kto si?" spýtala som sa.

„Thomas" odpovedal.

„Ako dlho som tu?!" zvýšila som hlas.

„Niake 3 dni" odpovedal jednoducho.

„Pracuješ pre nich?" spýtala som sa znova.

Zasmial sa a tým ukazal svoje krasne biele zuby.

„Ehh, nie tak úplne" odpovedal.

„Tak prečo si tu ty a nie ty dvaja čuráci?" vypytovala som sa ďalej.

„Ale no tak nehovor o mojom otcovi že je čurak, len chce to čo mu bolo sľúbené" zasmial sa.

„Otcovi? Dominik je tvoj otec?" neverila som.

„Nie Dominik ale John" zasmial sa znova.

Ten jeho smiech ma ukľudňoval.

„Sľúbené?" vratila som sa k predtým vete.

„To ti už ja nepoviem Melanie. Mala by si si odpočinúť" dodal a chystal sa na odchod.

„Prosim pomôž mi" vyslovila som svoju prozbu a on zmizol za dverami.