Zvrátená hra (únosu a mafie)✔️

20.časť

„Prosim, aspoň mi už neklam" povzdychnem si.

„Veríš mi?" spýtal sa.

„Tebe a veriť? Nikdy" povedala som nakoniec.

Ticho. Zas a znova. Nakoniec sa mi však niako podarilo zaspať. Ráno som sa zobudila v Liamovom objatí. Snažila som sa ho odtlačiť ale bol silnejší.

„Nemrv sa toľko" povedal ospato a spevnil stisk.

„Liam potrebujem na vecko" zamrmlala som.

„Také ja poznám" povedal a zahrabal sa mi tvárou do vlasov.

Bola som veľmi napätá. Stále som bola zo stresu napnutá a pripravená sa kedykoľvek brániť.

„Mel uvoľni sa. Preboha nejdem ťa zabiť" zasmial sa.

„Bojíš sa?" spýtal sa a sedel už.

Prikývla som.

„Aspoň budeš konečne poslúchať" zasmial sa.

Konečne som mala šancu utiecť od neho. Neváhala som a rozbehla sa do kúpeľne. Bol tesne za mnou ale mala som šťastie a bola rýchlejšia.

Zamkla som a Liamove tričko zo seba zhodila. Vošla som do sprchy a užívala si každú kvapku, ktorá dopadla na moje telo.

Po sprche som napísala El či by neprišla na budúci víkend. Súhlasila, len sa musím ešte spýtať Liama. Bože čo to zas trepem veď Dylan to isto dovoli a Liamov nazor ma nezaujíma.

Pôjdeme sa trošku zabaviť do klubu. Nemôžem sa dočkať. Večnosť som nikde nebola až na mojej úžasnej svadbe, ktorá sa ma opakovať. By ma zaujímalo koho to bol nápad.

Zošla som dole do kuchyne iba v ďalšom Liamovom tričku. Bolo mi jedno že jeho rodičia alebo ktokoľvek iný uvidia moje modriny. Nech len vedia ako sa mi s ním žije.

Vybrala som si jogurt a začala jesť. Hneď som bežala vyvrátiť svoj obsah žalúdka do záchodu. Ani sa nečudujem že som to vyvracala. Od kedy som tu nejem nič a keď si niečo dám hneď to aj vyvraciam.

„Čo sa stalo Mel?" spýtal sa za mojim chrbtom Dylan.

„Bolo to počuť až hore" uchechtol sa.

„To nič. Nerieš to" odpovedala som.

Bol už na odchode ale stopla som ho.

„Aa Dylan prosim nevrav to Liamovy" povedala som.

„Iba ak mi ty povieš z čoho máš kurva tie modriny" zvážnel.

„Liam" šepla som.

„To je skurvysyn" zahlásil a už ho nebolo.

Viac som to neriešila. Prepláchla som si ústa a pobrala sa do izby. Zapla som si telku a pozerala niaku rozprávku.

„Čo si mu kurva povedala?!" vtrhol do izby Liam.

„Komu?" nechápala som.

„Robíš si zo mňa srandu hej?!" bolo vidno že je naštvaný.

„Nič iba sa pýtal odkiaľ mám tie modriny" už som stala na nohach pripravená sa brániť.

Začala som cúvať k stene a on sa neustále rýchlo približoval. Nakoniec mi došlo miesto a ja som nabúrala chrbtom o stenu. Liam sa priblížil ešte bližšie ku mne. Bola som oproti nemu strašne nízka.

Stál oproti mne a prezeral si ma. Nehovoril nič ale hnev z neho aj tak stále srčal. Klamala by som ak by som povedala že sa ho nebojím.

Zodvihol ruku a zahnal sa ňou za svoju hlavu. Dala som si na obranu ruky pred seba a on nakoniec udrel päsťou vedľa mojej hlavy do steny.

Nahlas si vzdychol a vtiahol si ma do objatia.