Zvrátená hra (únosu a mafie)✔️

25.časť

Na druhý deň opäť prišiel. Ten pocit že tu nie som sama mi dodáva ako takú energiu a akonáhle budem schopná ho podraziť utečiem.

Prešli asi tri dni a on mi opäť doniesol jedlo. Dneska je ten deň kedy utečiem. Postavila som sa ako obvykle a šla za ním. Celou silou som ho kopla medzi nohy a rozbehla sa von.

Vybehla som na chodbu ale nevedela som kadiaľ ďalej. Thomas bežal tesne za mnou. Zvolila som niake dvere a vbehla do nich.

Mala som šťastie a trafila som schody na poschodie. Počkať toto nie je pivnica? Ocitla som sa v niakom dome. Prekvapilo ma že tu nikto nebol. Vybehla som na záhradu a následne na cestu.

Žiadny les okolo. Oni ma fakt schovali v strede mesta?! Škoda bola ta že pre mňa to mesto bolo neznáme. Nevedela som kam som bežala ale bežala som a Thomas za mnou.

Pociťovala som bolesť v bruchu. Nevládala som už bežal. Začínala som to vzdávať a spomaľovať. No niečo mi trklo. Vbehla som do prvého domu, ktorý som videla a začala tam zvoniť a klopať.

Otvorila mi postaršia pani a keď ma uvidela hneď aj zavrela. Musí si myslieť že som niaky bezdomovec. Celá dotrhaná a špinavá. Otočila som sa a za mnou stál už Thomas.

Nemal taký milý úsmev ako vždy, teraz bol naštvaný a poriadne. Zdrapol ma za ruku a surovo ma ťahal do domu. Snažila som sa mu vytrhnúť ale nešlo to.

Ale niečo sa zmenilo. Namiesto toho aby šiel so mnou do pivnice ma bral na poschodie. Otvoril dvere a ja som sa ocitla v niakej izbe. Hodil ma na zem a zamkol za sebou.

„Jeblo ti? Ja sa snažím ti pomôcť aby som si ťa kurva nemusel zobrať a ty zdrhneš?!" začal sypať.

„Ja si ťa mám zobrať?" vyvalila som na neho oči.

„Ano! Prečo sú medzi našimi rodinami asi spory. Bola si od mala sľúbená mne a nie Villiamovi. Lenže potom sa pochytili naše rodiny a tvoj otec porušil dohodu" povedal na jeden dych.

„Ja si ťa ale nechcem vziať!" vykríkla som.

„Ani ja teba" povedal kľudnejšie.

„Ty si mi chcel pomôcť?" spýtala som sa.

„Chcel som pomôcť sebe a ak to obnášalo záchranu teba tak ti pomôžem no" odpovedal.

„Mne je vlastne jedno čo so mnou bude" povedala som potichu.

„Ako to?" povedal a sadol si ku mne na zem.

„Nemám už čo stratiť" mykla som plecami.

„Viem čo sa stalo a je mi to naozaj ľúto" povedal a jemne sa usmial.

„Prečo sa ku mne chovaš tak milo? Pokúsila som sa utiecť" opýtala som sa.

„Nechcel a ani nechcem byť mafián. Toto nie je život pre mňa" odpovedal jednoducho.

„Nemôžem sa ísť prosim okúpať?" spýtala som sa.

„Ale iba so mnou" zasmial sa a žmurkol na mňa.

„Prečo nie" mykla som plecami.

„Počkať ty to myslíš vážne?" lišiacky sa usmial.

Iba som prikývla. Zobral ma za ruku a šiel so mnou do kúpeľne. Nemala som ani čo zo seba vyzliekať skoro. Dala som posledný kúsok látky zo seba dole a vošla pod horúci prúd vody.

Konečne. Pocit úľavy sa rozlieval po celom mojom tele. No potom som pocítila že sa niake telo na mňa nalepilo. Na okamih som si predstavila že je to Liamove telo. Bohužiaľ bolo Thomasove.