Zvrátená hra (únosu a mafie)✔️

3.časť

Neviem síce alo dlho som bola mimo a ani ako dlho som už tu, ale ak čím skôr nevypadnem tak sa zbláznim.

Všetko sa tu vlečie tak strašne pomaly. Po celom tele mám modriny. Počula som v diaľke kroky a to ma vytiahlo z myšlienok.

„Neverím, ty si už hore?" spýtal sa ironicky.

Nič som nevravela nenávidela som ho. Keď sa odtiaľto dostanem kúsok po kúsku ho budem porcovať. Narobím z nej rezance.

„Tvoj otec asi neustúpi však?" záporne som prikývla.

„Tým pádom treba pritvrdiť" nechutne sa zasmial a začal sa ku mne približovať.

Začala som sa modliť aby nespravil to načo sa prave chystal. Tesne keď som bol pri mne mu zazvonil telefón.

„Aha. Dobre. Uhm. Idem tam." povedal a zložil.

„Tak Mel asi budeš musieť chvíľku počkať. A niečo zjec inak tu umrieš" povedal, zamkol a odišiel.

LIAM:
Nechápal som prečo mi volá otec. Bol som naštvaný. Vôbec to nešlo podľa mojich plánov. Tie skurvené papiere mi mal dať ale nedal.

Zaklopal som na otcovu pracovňu a z nej sa ozvalo „ďalej."

Vstúpil som. Za stolom sedel môj otec a oproti nemu Andrew. Toto neveští nič dobré, keď oni dvaja v pokoji sedia za jedným stolom.

„Takže milý môj. Dozvedel som sa o tvojom únose. Veľmi dobrý ťah ale nie premyslený. Posaď sa." začal otec a ukázal na miesto vedľa Andrew.

„Andrew chceš mu zvestovať tu novinu ty alebo mám ja?" zasmial sa otec.

„Nechaj to na mňa. Villiam budeš sa ženiť!" zvolal a obaja sa rozosmiali.

„Ten bol dobrý" začal som sa smiať aj ja.

„Villiam ale to nie je žiaden žart. Ihneď privedieš Melanie sem. Toto je jej nový domov" zvolal radostne otec.

Potom sa obaja postavili potriasli si rukami a so slovnými„Bolo mi radosťou s tebou obchodovať" odišiel Andrew.

„Otec to ale nemôžeš spraviť!!" zvýšil som hlas.

„A ty si ju mohol uniesť?!" bol stále pokojný.

„Myslel som si že budeš rád" poviem podráždene.

„Máš pravdu synak som rád. Prave sme podpísali dohodu s anglickou mafiou. Som na teba pyšný. Nebyť teba mame stále medzu sebou spory" vyhlásil otec pokojne.

„Spravil si to poza môj chrbát!" kričal som.

„To aj ty. Teraz bež pre Melanie a doveď ju sem. A ešte jedna vec. Môžeš byť rád že ti Andrew nezmaľoval tvár!" dal dôraz na posledné slová.

Iba som niečo zašomral a vytočil Dylanove číslo. „Dvihaj tu lenivú riť ideme pre Melanie!" zavelil som a zložil.

Po ceste v aute som Dylanovi všetko vysvetlil a on sa iba rehotal. Mám som pocit že mu za chvíľu tu hubu rozkopem.

„Do čerta Dylan! Ja som netušil že to skončí takto!" povedal som podráždene.

„Tak prečo si ju potom uniesol?" spýtal sa pokojne Dylan.

„Pretože som netušil že si ju budem musieť vziať" povedal už trošku kľudnejšim hlasom.

Zostalo ticho. Vošli sme do pivnice a Melanie spala. Odomknul som dvere aj púta. Zobral som ju na ruky a viedol k autu. Pri aute sa mi vytrhla a začala bežať do lesa.

Doriti ešte toto mi chýbalo. Naháňať ju po celom lese.

„Melanie stoj! Ideš za otcom. Tak stoj!" kričal som a ona zaváhala.

„Nechaj má!!" kričala a tackavo bežala odomňa preč.

Našťastie som bol o dosť rýchlejší a dobehol som ju. Dych sa jej triasol. Triasla sa aj ona celá. Bála sa. Snažila sa hrať na silnú a nebojácnu ale bála sa vedel som to.

„Kľud. Pššt nemykaj sa" povedal som pokojným hlasom kým som ju držal.

Po chvíli to však vzdala, vedela že nemá žiadnu šancu. Odviedol som ju k autu a zamknúť za ňou dvere, ak by sa náhodou rozhodla vyskočiť počas jazdy.

„Ahoooj ja som Dylan" predstavil sa jej Dylan a žmurkol na ňu.

Iba mykla hlavou a to znamenalo jej pozdrav.

„Ak chceš vezmi si ju ty Dylan" hodil som po nej očkom.

Nahodila nechápavý pohľad.

„Ako že si ma ma vziať on?! O čo tu doriti ide?!" začala jačať.

Auto som odstavil na kraji cesty. Vymenil som sa s Dylanom a sadol som si k nej dozadu. Musel som ju držať. Mykala sa a šklbala. Nechtom mi zarila do ruky.

„Suka!" povedal som ticho ale ona to počula.

Prestala sa mykať a ja som si vydýchol. Pozerala von oknom. Zbytok cesty prebehol v tichosti a napätej atmosfére.

Vystúpili sme pri našej vile a musel som ju držať aby neušla. Horšie bude čo povedia keď ju uvidia tak zmordovanú.

Vošli sme do domu a v obývačke všetci sedeli. Ona sa hneď rozbehla za tou Ellou.

Melanie:
Vošli sme do obývačky a tam sedela El. Ani na sekundu som neváhala a rozbehla som sa k nej. Plakala ona aj ja. Chýbala mi.

Môj otec odkašľal a tým si získal našu pozornosť.

„Takže Melanie, zlatíčko" začal neisto. „Budeš sa vydávať!" zvolal a mne sa zrútil celý svet.

Videla som v rohu moju mamu že tiež má chuť plakať. Nemala som silu ani namietať. Modlila som sa že je to zlý sen a ja sa zobudím. Brala by som aj to byť zavretá v tej pivnici a tam zomrieť ako si vziať toho hajzla.

„Villiam bež s ňou hore a daj jej niake oblečenie" rozkázala jeho mama.

Otočil sa na päte a ja za ním. Vošli sme podľa všetkého do jeho izby. Zo skrine vybral jeho tričko a sivé tepláky. Síce som vypadala ako utopenec ale bola som rada že nemusím byť pred nimi odhalená.

„Zostaň tu!" rozkázal.

Obzerala som si to tu. Bola krásna. Čiernobiela. Nemala som náladu na nič. Jedine čo som chcela to bolo ísť domov. Vrátil sa z kúpeľne a v ruke držal lekárničku.