BABY BOY (Yoonmin)

(8)Psychical Problems

Jimin. Pov

Ráno som vstal a išiel si do kuchyne po vodu. Na schodoch som sa však zastavil. Všimol som si, ako niekto sedí na gauči. Podišiel som bližšie, aby som videl, kto to je a..., bol to Jin. A objímal Yoongiho. Jemne som s Jinom zatriasol. Ten sa hneď zobudil. Pozrel sa na mňa.

„Jimin?” spýtal sa a zívol si.
„Nie,duch Svätý.” zašepkal som a prekrútil očami.
„Čo tu robíš?” spýtal som sa potichu.
Jin sa opatrne postavil tak, aby nezobudil Yoongiho. Zvraštil obočie a ponaťahoval si chrbát.
„No...,včera mi Gi volal, že niečo potrebuje, tak som prišiel.” povedal potichu.
„A čo také potreboval?” spýtal som sa potichu.
„Nič dôležité.” povedal a pozrel sa na Yoongiho.
„A prečo má na lícach zaschnuté slzy?” spýtal som sa a pozrel sa na Yoongiho.
„To Ti vysvetlí sám.” povedal a nervózne sa usmial.

Jin jemne zatriasol s Yoongim. Ten sa trochu pomrvil a nespokojne zamrnčal. Nakoniec ale otvoril oči.
Pozrel sa na Jina, a potom na mňa.

„J-Jimin?” spýtal sa Yoongi vystrašene.
„Keď už si hore tak, mi môžeš vysvetliť, čo tu robí Jin, a prečo si plakal?” spýtal som sa a sadol som si na gauč.

„Ja Vás nechám.” povedal Jin
„Nie, prosím. Ja to nezvládnem.” zafňukal Yoongi.
„Zvládneš to. Teraz, alebo nikdy.” Jin sa naňho povzbudivo usmial.
„Tak ja už idem. Ahojte.” povedal Jin stále s úsmevom a zmizol v chodbe.
„Ahoj.” pozdravil som ho

Zachviľu bolo počuť buchnutie vchodových dverí. Yoongi si povzdychol a otočil sa čelom ku mne.
Ja som urobil to isté. Yoongi si začal nervózne žmoliť lem trička.

„Najskôr Ti vysvetlím, čo tu robil Jin.”
povedal nervózne Yoongi a pozrel sa na mňa.

Ja som mu pokynul aby rozprával. Pomaly sa nadýchol a vydýchol.

„Jinovi som včera zavolal, lebo som potreboval psychickú podporu.” povedal a pozrel sa na mňa.
„Ch-chceš vedieť prečo?” spýtal sa neisto. Prikývol som.

„Mával som depky. Dva roky som bol v pohode, ale teraz sa to zhoršilo.” povzdychol si.
„Ako to, že o tom nič neviem?”spýtal som sa.
„Nechcel som, aby si to vedel.” povedal smutne.
„Prečo?” spýtal som sa.

„No...s Jinom sa poznám 7rokov, s chalanmi 3 a pol, a s tebou 2 roky. Spoznal som Ťa presne vtedy, keď som bol už skoro "vyliečený". Považoval som za zbytočné, aby si to vedel, lebo to bola minulosť, ktorú som rozoberať nikdy nechcel.” povedal a sklonil hlavu.

„Nemusíš o tom hovoriť, keď nechceš.” povedal som a chytil ho za ruku.
„Chcem. Pomôže mi, keď sa vyrozprávam.” povedal a smutne sa  pousmial.
„Takže, všetko to začalo, keď zomrela mamina. Otec začal piť a... -”

Timeskip- o hodinu

...naposledy, keď prišiel opitý, Jin mi volal, že niečo vymyslel a nemám sa báť. Zrazu niekto zazvonil. Otec mi prikázal ísť otvoriť, tak som išiel. Pred dverami stáli chalani, okrem Jina a Kooka. A potom som uvidel policajné auto, z ktorého vystúpili policajti, a za nimi Jin a Kook. Otca zatkli, dostal asi 10-12 r. za zneužívanie atď. Jinovi rodičia si ma adoptovali a pomáhali mi s terapiami a so všetkým. Pred asi 2 rokmi som zistil, že mi mamka nechala dedičstvo, tento dom a to je asi všetko.” povedal a smrkol.

Všimol som si, že mu tiekli slzy, tak som ho objal. Zotrel som mu slzy a pobozkal ho.

„Ďakujem, že si sa mi zdôveril” zašepkal som.

Helloo ❤️
Ehm...táto kapitola je možno trochu divná, ale chcela som aspoň s časti opísať Giho minulosť.
Ešte by som chcela vedieť, či sa Vám páči, ako som upravila písanie textu?
Ďakujem ❤️

Luv u all💜

Btw. Chceli by ste Vianočný špeciál?