BABY BOY (Yoonmin)

(26) Dance?

Jimin pov.

Už to bude týždeň čo som sa prebral. Doktory mi skoro stále robia nejaké testy, CT či čo to je atď. Ale stále neviem prečo sa ma pýtajú či si pamätám všetko alebo aspoň niečo z minulosti.

Akurát do izby vošiel môj ošetrujúci lekár.

„Dobrý deň” pozdravil som sa
„Ako sa cítiš?” spýtal sa ma.
„Viac menej v pohode.” povedal som.

Doktor si sadol na kraj postele a pozrel sa na mňa.

„Nič ťa nebolí alebo nejaké iné ťažkosti?” spýtal sa.
„Nie. No trochu ma bolí noha, ale inak nič.” povedal som.

Zapísal si niečo do papierov, a potom sa na mňa znovu pozrel.

„No mám pre teba dobrú aj zlú správu. Ktorú chceš počuť prvú?” povedal.
„Dobrú " zamumlal som.
„No takže, všetky zlomeniny sa zahojili v poriadku až na tvoju nohu. To je tá zlá správa. Nevieme keby to zrastie úplne a ani či budeš môcť”
odmlčal sa.

„Či budem môcť čo?” spýtal som sa.
„Či budeš môcť nohu zaťažovať tak, ako doteraz-” prerušil som ho.
„Proste neviete či budem môcť tancovať že?” spýtal som sa potichu.

„Ale zatiaľ je skoro na robenie záveru. Ak sa to zlepší začneš pomaly rehabilitovať a uvidíme.”povedal a pousmial sa.
„Mhm. Môžem sa vás niečo opýtať?” spýtal som sa.
„Pýtaj sa” povedal a pozrel sa na mňa.

„Prečo sa ma stále pýtate, že čo si pamätám?” spýtal som sa.
„No. Keď si upadol do kómy bola možnosť, že si stratil pamäť.” povedal.

„Aha. Ale to s tým tancom-"začal som, ale přerušil ma.
„Povedal som, že je skoro na  predčasný záver.” povedal.

Zrazu niekto zaklopal.

„Ďalej” povedal.
„Dobrý deň” povedala osoba, keď vošla.

Bol to Yoongi. Usmial som sa.

„Tak ja vás nechám” povedal doktor a odišiel.
„Ako sa máš?” spýtal sa Yoongi a hneď na to ma pobozkal.
„Nah. Celkom v poho ale z nohou to je asi v pci” povedal som a Yoongi mi dal jemný pohlavok.

„Slovník baby.” povedal a posadil sa na postel.
„Prepáč” zamumlal som.
„Nevadí, ale máš šťastie, že musíš mať kľud.” povedal a ja som vedel čo tým myslel.
„Heh. Chápem čo si tým myslel.” povedal som a sledoval som ho.
„To som rád že si to pochopil.” uškrnul sa.

„Tak a teraz mi povedz čo tu celé dni bezo mňa robíš.” povedal a usadil sa.
„Reálne si tu každý deň.” zasmial som sa.
„A kde inde by som mal byť?” mykol plecami.
„S chalanmi? Učiť sa? Neviem čo ešte.” povedal som.
„S chalanmi som každý deň. Učiť sa moc nemusím a ďalej neviem čo by som mal robiť.” mykol plecami.

„No a ako sa máš?” spýtal sa.
„V pohode. Ale nohu mám na tom asi dosť zle.” povedal som.
„Ale to rozoberať nechcem.” povedal som.
„Spíš ty vôbec?” spýtal som sa, keď som si ho poriadne prezrel.

„Hej prečo?” spýtal sa.
„Lebo vyzeráš unavene.” povedal som.
„To sa ti zdá.” povedal a pozrel sa inam.
„Keď mi chceš klamať, aspoň sa nauč pracovať s make-upom.” povedal som.
„Heh. Prečo by som sa mal učiť pracovať s make-upom?” spýtal sa a pozrel sa na mňa.

„Máš kruhy pod očami, ktoré si sa snažil zakryť make-upom.” povzdychol som si.
„Choď radšej domov a vyspi sa.” povedal som.
„Ale-” prerušil som ho.
„Žiadne ale.” pobozkal som ho.
„A teraz si choď oddýchnuť.” usmial som sa.
„Tak fajn. Pa baby.” dal mi pusu na čelo a odišiel.

Helloo ❤️

Dochádzajú mi predpísané kapitoly
:(

Ako sa máte?

Dúfam že nieste chorí. A tým čo píšu prijímačky good luck 🍀

I'm happy! Vďaka jednej osôbke

Luv U 💜