BABY BOY (Yoonmin)

(42) The End

„Dúfam, že si bol jemný." pozrela sa mama na Yoongiho.

Jimin pov.

„Bol som nebojte. Nedokázal by som mu ublížiť." pohladil ma Yoongi po boku.
„No to dúfam." ozvala sa mamina.
„No vy máte teda tému-" zamrmlal som drzo.
„Ale no." Yoongi mi skusol ušný lalôčik.
„Um-" pomrvil som sa.

„Nebojte teta. Vždy sa snažím aby som mu neublížil ani fyzicky, ani psychicky." usmial sa Yoongi.
„Tak to musíš mať pevné nervy. Však?" povedala mamina.

Otec nás iba vtichosti počúval.

„Ale aj hej. Ale Jiminie je dobrý." usmial sa Yoongi.
„Ale len niekdy, že baby boy?" zašepkal mi do ucha.
„Nestraš mi syna. Až ho striaslo." uchcechtla sa mamina.
„Ja ho nestraším." usmial sa Yoongi.

„No neviem, neviem." usmiala sa.
„Ako vám to teda klape?" spýtala sa.
„Výborne." usmial som sa.
„To je super." usmial sa otec.

Ešte asi hodinu rozoberali náš vzťah. Potom sa rodičia odobrali domov. S Yoongim sme sa boli prejsť a teraz ležíme po sprche v posteli.

„Vieš, že ťa ľúbim baby, však?” pohladil ma po chrbte.
„Viem. Aj ja tebaaa.” usmial som sa.
„Hmm ja teba viac baby.” začal ma škrabkať po chrbte.
„M-m ja tebaaa.” usmial som sa naširoko.

Takto sme sa dohadovali asi päť minút.

„Dobre dobre. Obaja rovnako ju?” roztrapatil mi vlasy.
„Dobre.” usmial som sa.

Rozprávali sme sa o rôznych veciach a Yoongi ma hladkal.

„Ideme spinkať hm?” spýtal sa a na to som prikývol.
„Tak bubaj.” usmial sa a začal ma škrabkať.
„Dobluuu.” zamumlal som a zívol som si.
„Dobrú drobec.” dal mi pusu na čelo a o chvíľu sme zaspali v láskyplnom objatí.

Hiii

Táto kapitola je taká nah- ale zároveň je to koniec knižky.. Viem nie je taký dobrý ako u Hendikepu, ale nie je to ani najhoršie nie?

Ik je to viac menej tak narýchlo, ale nebojte sa mám pre vás pripravené ďalšie príbehy, ale nie sú ešte hotové..

Zároveň vôbec netuším kedy vyjdu.. Kvôli času..

Dúfam, že tu so mnou budete aj keď nebudem asi mov aktívna..

Luv U 💜