BABY BOY (Yoonmin)

(37) Tired

Jimin pov. - sobota

Uh- učil som sa asi celú noc- no- celú nie, lebo som šiel spať asi o pol piatej. A teraz- som sa zobudil na zvonenie telefónu. Gi vedľa mňa už nebol.

„Prosím.” zamumlal som rozospato.
„Minnie aho- ty si spal?” ozval sa Yoongiho hlas z telefónu.
„Nie nespal som.” zívol som si.
„Uh- no- som v obchode tak ja len, že či niečo nechceš.” povedal.
„Nie diky.” zamumlal som.
„Dobre. A upozorňujem ťa, že keď prídem a ty budeš ako múmia, ťa uškrtím.” povedal vážne.
„Jasne, mhm dobre.” zamumlal som a zívol som si.
„Tak pa-” zrušil som.

„A teraz sa dať dokopy kým príde.” povedal som si nahlas.

-

Akurát som dojedol a umyl som tanier, keď sa otvorili vchodové dvere.

„Minie ahoj.” objal ma Yoongi, keď položil nákup na linku.

Odtiahol sa a chytil moju tvár do rúk.

„Zlatíčko, tebe ani sprcha nepomôže, aby si sa prebral poriadne.” zamračil sa.
„Ako vieš, že som bol v sprche?” zamumlal som.
„Voniaš ako vanilka.” pohladil ma po líci.
„Ale teraz si choď ľahnúť.” povedal.
„Nejdem, veď nie som unavený.” povedal som.
„Ale ideš.” ruky si dal na môj zadok.
„Nie.” povedal som a on sa viac zamračil.

„Ale áno.” povedal a odniesol ma do postele.
„Lež. Ja idem vybaliť nákup.” povedal, prykril ma a odišiel.

Nejako som sa uložil a skoro hneď som zaspal

-13:00 -

Zobudil som sa a posadil som sa.

„No dobré ráno šípková Ruženka.” zasmial sa Yoongi a opieral sa o zárubňu.
„Ako dlho som spal?” zamumlal som a pošúchal som si oči.
„Tri hodiny.” povedal a sadol si na kraj postele.
„Koľko je hodín?” oprel som sa oňho.
„Jedna krpec.” posadil si ma na nohy.

„Hm” oprel som si hlavu o jeho rameno.
„Do koľkej si bol v noci hore?” pohladkal ma po chrbte.
„Asi do pol piatej.” zamumlal som mu do ramena.
„Si normálny? Učiť sa do pol piatej?” znel trochu nahnevane.
„Uhm.” pozrel som sa naňho.

„Dnes už žiadne učenie.” povedal a zamračil sa.
„Ale-” prerušil ma.
„Žiadne ale. Aj tak to všetko vieš a musíš si aj oddýchnuť.” povedal a ja som si povzdychol.
„Musím sa učiť. Veď-” zasa ma prerušil.

„Drobec- nehnevaj ma.” jemne ma capol po zadku.
„Ale- veď nehnevám.” zamumlal som.
„Ale hneváš, ale to tvoje dohadovanie je úplne zbytočné zlatíčko. Aj tak ti zakazujem sa dnes učiť.” povedal a dal mi pusu na čelo.
„Fajn...” oprel som si hlavu o jeho rameno.

Radšej som to nechal tak. Nechcel som ho naštvať. Minule mi stačilo-

Hii

Ďalšia písaná v školeeeee- plus mám zvedavého spolužiaka, takže mi do toho nakukol- paráda- 💀

Ako sa máte? :3

Luv U 💜