BABY BOY (Yoonmin)

(41) Curious Mom

Jimin pov.

Pomrvil som sa a pošúchal som si oči.

„Dobré ráno zlatíčko” ozvalo sa mi pri uchu.
„Aj tebe.” otočil som sa čelom k nemu.
„Ako si sa vyspinkal?” dal mi pusu do vlasov.
„Celkom dobre, ty Daddy?” spýtal som sa.
„Pri tebe vždy skvelo srdiečko.” usmial sa.

Viac som sa k nemu pritúlil. Začal mi zvoniť telefón. Natiahol som sa poň a sadol som si. Au- ľahol som si späť a dvihol som.

Yoongi pov.

Trochu som sa uchechtol nad Chimom ako si hneď ľahol späť.

„Dnes?” pozrel sa na mňa.

Nechápavo som dvihol obočie.

„Tak dobre- okolo obeda?” zamumlal.
„Dobre tak papa- aj ja teba.” zložil a zamrnčal.

„Čo sa deje hm?” pohladil som ho vo vlasoch.
„Rodičia- chcú prísť dnes.” zamrmlal a ja som mal čo robiť aby som sa nezasmial nad jeho výrazom.

„To si teda vybrali čas. No to zvládneš neboj sa.” usmial som sa.

Otvoril som okno aby som vyvetral.

„Nezvládnem. Veď neviem sedieť.” rozhodil rukami. Zasmial som sa.

Bol strašne roztomilý s tým jeho výrazom. Hodil po mne vankúš.

„Čo je smiešne- ja tu trpím.” fňukol.
„Nič len si roztomilý.” usmial som sa.
„A natriem ti to. Počkaj.” hodil som mu vankúš späť a šiel som do kúpeľne.

Jimin pov.

'Čo mi chce- nie- to neurobí- sa prepadnem-' pomyslel som si.

„Baby ľažkaj si na bruško, ju?” sadol si na posteľ.
„M-m” zakrútil som hlavou.

Pretočil ma na brucho a sadol si na moje nohy.

„Kľud. Nejdem ti ubližovať, ju?” stiahol mi boxerky a ja som si zaboril hlavu do vankúša.
„Nemusíš sa hanbiť drobec.” začal mi to natierať.

Fňukol som.

„Bolí?” dal mi pusu na zadok.
„U-um hej.” zamumlal som do vankúša.
„To prejde neboj.” ľahol si vedľa mňa.

-

„A-ahoj mami.” objal som sa s rodičmi keď prišli.
„No ako ste sa tu mali?” spýtal sa otec keď si sadli na gauč.
„Ale dobre ujo. A vy?” prišiel Yoongi spolu s kávou.
„Ale tak práca no. Ale boli sme si na víkend oddýchnuť.” usmial sa otec.

„Tak to je fajn.” usmial sa Yoongi a posadil sa na gauč.
„A Minie ty čo tu stojíš?” spýtala sa mamina.
„Um- len tak-” zamumlal som.

Yoongi si ma opatrne posadil do lona a ja som si skusol peru. Yoongi sa mierne zasmial.

„Stalo sa niečo?” mamina si ma obzrela. Na jej tvári sa objavil úškrn.
„Že by ste po dvoch rokoch spolu-” prerušil som ju.
„Mama-” fňukol som.

'Tá tiež musí všetko odhaliť-' pomyslel som si.

„No čo. Takže už nie si panic.” roztrapatila mi vlasy.
„Nie-” zamumlal som s červenými líčkami.
„Zlaté.” usmial sa Yoongi a oprel si hlavu o moje rameno.
„Dúfam, že si bol jemný.” pozrela sa mama na Yoongiho.

' No toto bude nadlho..' pomyslel som si.

Hiii

Po dlhšej dobe zase kapitolka. Žiadna sláva to nie je, ale aspoň niečo.

Btw. Absolútne netuším ako to bude s príbehmi ďalej. Kvôli škole. No uvidíme

Luv U 💜