Slytherin love

2.Kapitola

Draco pohľad
Sedel som takmer vedľa nej. Musím sa pozrieť aj niekde inde. Musí jej to byť podozrivé keď sa na ňu stále pozerám. Chcem sa jej prihovoriť ale stále keď som otvoril ústa Pansy sa rozhovorila. Moja nádej pomaly hasla keď odrazu Blais povedal:
- Hej ahoj! - povedal jej akoby sa roky poznali. -Ahoj!- odpovedala Kate s tým najkrajším úsmevom aký som kedy videl. - Kate poznáš Draca? - spýtal sa. -Kto by ho nepoznal. - odpovedala pričom sa ešte viac usmievala. -Ahoj som Kate. - povedala ako by som to nevedel.
-Ja viem. - povedal som. Celý ten čas som sa s ňou rozprával a bolo to veľmi príjemné. Večer som nemohol zaspať. Stále som musel myslieť len na ňu.
Kate pohľad
Chvíľu sme sa prepaľovali pohľadom. Až kým sa mi nepozdravil známi hlas, no nie ten, ktorý som chcela počuť. - Hej ahoj ! - strhla som sa a prudko sa otočila za hlasom. Na moje prekvapenie to bol Blais, kamoš Draca Malfoya. - Ahoj.... - povedala som trochu prekvapene, no snažila som sa zanechať pokojný hlas.
- Kate poznáš Draca? - opýtal sa ma Blais.
Čo to je za hlúpu otázku? Veď na škole nieje človek ktorý by ho nepoznal.... Pomyslela som si, no v tom som si uvedomila, že čaká na odpoveď.
- Kto by ho nepoznal?! - Otočila som sa k Dracovi a s úsmevom dodala
-Ahoj som Kate - asi po sekunde mi svitlo, že to bola blbosť. Som si na 100% istá, že vedel ako sa volám.
-Ja viem - povedal Draco.
Začali sme sa rozprávať. Najprv o škole, potom o Metlobale, o učiteľoch. Myslím že na neho zapôsobili moje vedomosti o Metlobale ( Všetko čo som o ňom vedela mi povedal Harry. Aj napriek tomu že je Chrabromilčan sme boli priatelia.) . Do Slizolinskej klubovne sme sa vracali všetci traja spolu. V pätách sme mali namosúrenú Pansy, ktorá sa celú cestu snažila získať Dracovu pozornosť, no mala smolu. Uprostred spoločenskej miestnosti sme sa rozlúčili. Hneď, ako sa chlapci stratili za rohom Pansy na mňa vrhla pohŕdavý pohľad. Počkala som, kým som si nebola istá, že už je bezpečne vo svojej spálni. Potom som sa vybrala spať aj ja. Keď som si ľahla.nemohla som myslieť na nič iné, iba na dnešný rozhovor s Dracom. Nevedela som, čo si mám o tom myslieť. Bola som z dnešného dňa šťastná, tak ako ešte nikdy. Nedokázala som na neho prestať myslieť.
Po chvíľke premýšľania o Dracovi som pokojne zaspala.

Aj keď píšem kratšie kapitoly dúfam, že sa vám páčia. Nemám s tým veľa skúseností a každý (normálny) koment poteší. :-)