5.Kapitola - Part 1

753 45 2
                                    

Dracov pohľad
Vyšiel som spoza lavice a zdvorilím tónom (čo sa na mňa nepodobá) som povedal: - Áno, pán profesor? - Snape sa postavil pred svoj stôl a začal rozprávať. -Pán Malfoy, prečo som cestou sem videl slečnu Parkinsonovú plakať? Mrmlala si niečo v tom zmysle, že vám to spočíta a ešte spomenula niečo o malej mrche, ktorej to tiež spočíta.Vysvetlíte mi to pán Malfoy? -
Poobzeral som sa po triede. Chrabromilčania sa tvárili celkom pobavene, čo ma trochu naštvalo. No Slizolinčania sa tvárili prekvapene (s výnimkou Kate a Blaisa, ktorý sa tvárili trochu zahanbene, keďže sa ich to tiež z časti týkalo). -Mám.....no ja... - -Áno, pán Malfoy? - povedal Snape a na tvári mal rovnaký výraz ako vždy. -Noo...myslím, že pochopila, že o ňu nemám záujem. - povedal som, pričom som odfrkol. Obzrel som na obe strany. Skoro všetci zadržiavali smiech (okrem Blaisa, ten sa už dávno váľal po zemi). Naozaj ma to štvalo
Snape ich našťastie skrotil pohľadom a dodal: -Á-ha-. - Vráťte sa na miesto pán Malfoy.- Rýchlo som sa vrátil späť do lavice. Jedným okom som sa pozrel na Kate a Blaisa. Obaja sa usmievali. Aj mne na tvári vybehol úsmev, no stále som bol mierne naštvaný, na tých nafúkaných Chrabromilčanov.
Kate pohľad
Keď som počula Snapeovu otázku vydýchla som si, no zároveň aj mierne zahanbila. Pozrela som sa na Blaisa a on išiel puknúť od smiechu. Zvyšok Snapeovho výsluchu sme už len mlčky sedeli a počúvali. Keď sa Draco vrátil späť do lavice opäť sme si vymenili pohľady, no teraz už len pobavené. Snape začal rozprávať o tom, čo budeme robiť celý rok a my sme ho s úsmevom na perách počúvali.

Prepáčte, že je to také krátke ale nemám veľa času tak aspoň niečo.

Slytherin loveWhere stories live. Discover now