Slytherin love

18.Kapitola

Draco pohľad

Posledné dni boli viac než zlé. Kate ležala v nemocničnom krídle a madam Pomfreyová ma za ňou nechcela pustiť. Učitelia nám dávali čoraz viac úloh, metlobalové tréningy boli čoraz náročnejšie. Za jeden tréning som musel 4-krát chytiť strelu a to bolo ešte to lepšie. Nemal som ani 5 minút pokoj. Crabb a Goyle sa ma držali ako prívesky a Pansy za mnou stále doliezala so slovami typu: Draco? Pôjdeš so mnou na obed? alebo Ó Draco  dnes si bol na tréningu skvelý. (Ako keby som to nevedel aj bez nej.). No najviac ma dorazilo, keď mi povedala: Draco, dnes mám voľnú izbu, tak by si mohol prísť zajko. Mal som chuť na ňu vyslať nejakú kliatbu, no vždy som zachoval chladnú hlavu a už asi po tisíci krát som jej zopakoval,že s ňou nechcem mať nič spoločné. Dokonca sa rozhodla, že aj na elixíroch bude snami vraj chce mať dobré známky, no lenže bez Kate nemáme dobré známky ani my. Dnes je piatok a to znamená, že hráme proti Bystrohlavu. Celkom sa teším lebo viem, že nemajú šancu.Vstal som z postele a ako som predpokladal Blais bol v kúpeľni a spieval svoje árie.

-Pohni si.- zabúchal som na dvere.

-Veď už, už.- zamrmlal a už s úsmevom vychádzal.

-Pohni si som hladný.- zaškeril sa na mňa.

-Typické.- zamrmlal som a zavrel sa v kúpeľni.

Keďže nie som Blais nepotrebujem byť v kúpeľni tak dlho. Dokonvca ani moja mama nie je v kúpeľni tak dlho ako on. Rukou som si prehrabol vlasy a vyšiel som do izby. Blais sedel na posteli a hmkal si nejakú melódiu. Cestou na raňajky sme stretli hneď niekoľko Bifľomorčaniek, ktoré nám zaželali veľa šťastia. Blais to ako inak hneď využil a začal s nimi flirtovať, no keď zbadal Haylin rýchlo im dal zbohom. Ja som celú situáciu len z diaľky pobavene sledoval. Raňajky prebehli ako obvykle. Kapitán nám dookola opakoval stratégiu a pripomínal, že to musíme vyhrať. Hneď ako som dojedol ZELENÉ jablko vybral som sa aj so zvyškom tímu do šatne. Prezliekli sme sa a Cannos nám opäť povedal stratégiu. O 10:00 sa zápas konečne začal. Vyleteli sme do vzduchu a všetci zaujali svoje pozície. Najprv som len krúžil okolo štadiónu a snažil som sa nájsť zlatú strelu. Keď sa mi to nedarilo vyletel som vyššie a sledoval, čo sa deje podo mnou.Viedli sme 50:30. čosi sa mihlo vedľa tribúny a ja som sa za tým odhodlane pustil. Bystrohlavský chytač si to všimol a snažil sa ma dohnať, no nepodarilo sa mu to, lebo ja som sa vrhol na strelu asi ako nikdy predtým. Chytil som ju a v tom momente sa z tribún ozvalo jásanie.

-A je to tam! Draco Malfoy chytil strelu! Slizolin víťazí!-

So zlatou strelou v ruke som obletel štadión a pristal. Pribehla k nám skoro celá fakulta so srdečnými gratuláciami. V šatni sa rozoberala dnešná oslava a zajtrajší výlet do Rokvillu. Dúfam, že Kate zajtra bude môcť ísť. Po zápase sa šlo ako vždy na obed, kde nám riaditeľ zagratuloval, no dnes to bolo trochu iné. Sieň bola plná a dokonca aj všetci učitelia sedeli na svojich miestach. Okrem gratulácie nám oznámil, že sa tohto roku bude konať Trojčarodejnícky turnaj. Veľkou sieňou sa ozýval nadšený šepot, no keď riaditeľ dodal, že turnaju sa môžu zúčastniť len tí,  čo dovŕšili 17 tak aj hundranie. Ako aj ostatný som bol zvedavý, kto bude v turnaji, no ako aj ostatný som vedel len toľko, že v nedeľu majú prísť dve hosťujúce školy. Všetci sme sa najedli a pobrali sme sa do klubovne naplánovať oslavu.

Kate pohľad

Dni strávené na ošetrovni boli tie najhoršie v mojom živote. Môj prútik mala Madam Pomfreyová pri sebe, nedovolila mi čítať a ani nič podobné. Musela som ležať na posteli a moje vychádzky boli obmedzené na WC a naspäť. V deň zápasu som skoro umrela od túžby tam ísť.

-Prosím. Veď už som úplne v poriadku. Nič mi nie uje.- škemrala som Madam Pomfreyovú od skorého ráno, no jej odpoveď bola vždy rovnaká.