Slytherin love

16.Kapitola

Kate pohľad

Sedeli sme tam ešte dlho a rozoberali sme všetky možné príčiny smrti môjho otca. Počas celého rozhovoru mi tiekli slzy a dopadali na sveter, ktorý som mala práve na sebe. Dopila som čaj a povedala:

-Dobre idem. Musím sa ešte pripraviť na zajtra.-

Utrela som si slzy a dúfala, že nové sa už nepustia. No to som bola na omyle. Všetkých som ich objala a odišla. Cestou do Slizolinskej klubovne som sa snažila zadržiavať plač. Nešlo to, a tak som svoju chôdzu stále zrýchľovala. V tomto stave bolo naozaj ťažké dostať sa zo siedmeho poschodia až dole ku žalárom. Cez slzy som nevidela a neraz som sa potkla o vlastné nohy. Pred obrazom som celá uplakaná a naštvaná(neviem prečo) skríkla:

-Bazilisk.-

Mala som sto chutí niečo roztrhať. prepadol ma hnev, smútok a panika zároveň. Chcela som skočiť z Astronomickej veže. Prešla som obrazom do klubovne. Nikoho môj príchod nezaujímal. Snažila som sa svoje vzlyky čo najlepšie zamaskovať. Keď som došla k stolu, kde sedela Haylin spolu s Dracom a Blaisom zabrzdila som, hodila list na stôl a vybehla do dievčenských spální. Zobrala som si tašku a začala do nej hádzať knihy. Bolo mi jedno, aké to sú. Bola som zúfalá.

-Kate...- ozval sa za mnou známy hlas. Dracov hlas.

-No ták...neplač.- povedal a pevne ma objal. Hlavu som zaborila hlbšie do jeho hábitu a ďalej plakala.

-Šššš...to bude dobré.-

Zdvihol mi hlavu, utrel slzy a jeho pery sa pritisli na tie moje. Tento bozk bol iný. Bol dlhý a vášnivý. Keď mi došiel dych bola som nútená odtiahnuť sa od neho a zhlboka sa nadýchnuť. Pohladila som ho po líci a odišla som. Cez klubovňu som prešla so sklopenou hlavou a mierila som rovno do knižnice. Vybehla som niekoľko poschodí a od chodby, kde sa nachádzala knižnica ma delilo len jedno odbočenie, no zrazu som započula hlas. Zostala som stáť na mieste. Hlasy patrili mužom.

1: -Musíš naňho dávať pozor.-

2: -Ale kedy mu to chceš povedať.-

1: -Keď bude v sídle Collinsovcov.-

Keď som toto počula musela som nazrieť za roh, aby som zistila, komu hlasy patria. Vedela som,že sa jedná o Draca alebo Blaisa. Opatrne som vykročila a nakukla za roh, no jeden z tých chlapov ma zbadal a povedal:

-Expeliarmus.- odhodilo ma a ja som narazila prudko do steny.

Náraz bol taký silný, až mi vybil dych a 30 sekúnd som sa nemohla nadýchnuť. Oni na mňa po celý čas len hľadeli. Keď som sa konečne nadýchla a chcela niečo povedať druhý na mňa vyslal omračovacie zaklínadlo. Zasiahlo ma priamo do hrude. Prestala som vnímať okolie a pomaly ale isto som upadala do bezvedomia.

Draco pohľad

Kate zobrala list v čiernej obálke a vybehla von. Nevedel som, čo sa v tej obálke nachádza, a nemal som ani najmenšie tušenie kam šla. Jej mama jej vždy posiela farebné obálky a tak som to neriešil. Rozprával som sa s Blaisom a Haylin. Vonku ešte stále lialo a vyzeralo to, že ešte dlho bude. Blais sa s Haylin rozprával o živote vo Francúzsku. Blais tam totiž strávil jedno leto. Ja som vo Francúzsku ešte nebol a tak som sa ponoril do svojich myšlienok. Kate bude mať 8. októbra narodeniny. Čo jej kúpim? V piatok hráme proti Bifľomoru. V sobotu s ňou idem do Rokvillu, takže budeme celý deň spolu. Jedine že.... hovoril som si v duchu a niečo mi napadlo.

-Začína mi byť chladno. Idem sa obliecť.- oznámil som Blaisovy a už som kráčal hore schodmi.

Vošiel som do spálne a z kufra si vytiahol sivú mikinu. Pohľadom som udrel o fľašu whiskey a tak som sa musel napiť. Obrátil som do seba dva poháre. Potom som zobral pergamen a začal som na neho čmárať:

/List/

Milá mama,

mám na teba prosbu. Potreboval by som s tebou v nedeľu zájsť do šikmej uličky. Keďže bude mať Kate narodeniny chcel som jej niečo kúpiť.

Ps: neboj, obliekam sa teplo a učím sa dobre

s láskou Draco

/Koniec listu/

Otvoril som okno a dva-krát nahlas zapískal. Asi o minútu priletela šedá sova. Bola celá mokrá. Nechcel som, aby list zmokol a ani, aby sova naďalej mokla, a tak som použil ľahké zaklínadlo. Odložil som brko, dal si ešte jeden pohárik whiskey, vzal som so sebou troje čokoládové žabky a šiel som späť do klubovne.

-Na.- hodil som žabky Blaisovy a Haylin.

-Dik.-

-Merci.-

Teraz už v teplej mikine som sa usadil na svoje miesto a vrátil som sa späť k svojim myšlienkam. Rozmýšľal som, či tam budú aj tí ľudia, čo zvyknú chodiť k nám. Vzhľadom na to, že som tento list dostal os mamy, tak súdim, že tam budú aj moji rodičia. Po pár minútach rozmýšľania som sa zapojil do rozhovoru. Za nedlho prišla do miestnosti Kate. Ani sa na nás nepozrela, len hodila na stôl čiernu obálku a utekala hore do spálne. Blais a Haylin na mňa hodili spýtavé pohľady, a tak som sa natiahol po list, ktorý ležal na stole a rýchlo som ho prebehol očami.

-Do šľaka!- zašomral som si a vybehol za Kate do spálne aj napriek zmene schodiska. Bez zaklopania som vošiel do izby. Kate sedela na posteli a hádzala si knihy do tašky. Opatrne som ju oslovil. Jej zaslzenú tvár otočila smerom ku mne. Podišiel som bližšie a tuho ju objal. Hlavu zaborila do môjho habitu a plakala.

-No ták...neplač.- pritisol som si ju ešte tesnejšie.

-Šššš...to bude dobré.-

Jemne som jej zdvihol hlavu a ani neviem ako som ju pobozkal. Nebolo to v pláne. To samo. Cítil som sa ako v siedmom nebi. Po chvíli sa odtiahla. Už jej asi nestačil dych. Pohladila ma po tvári a odišla. Opäť ma tam nechala samého. Chápem ju. Viem ako sa cíti, lebo aj ja som sa tak cítil, keď mi umrel dedko. Chcel som byť sám. Viem, že aj Kate chce byť sama a ja to budem rešpektovať. S úsmevom som sa vrátil dole. Haylin a Blais sa na mňa súcitne pozreli. Viem, že aj oni si ten list prečítali, tak som im povedal, čo sa stalo hore. spoločne sme si napísali úlohy a šli sme na večeru. Už od začiatku mi bolo jasné, že tam Kate nebude. Je v knižnici. Na 100% tam je. Ale ja nebudem doliezavý. Veď ona sa vráti.

Po dvoch týždňoch je tu opäť nová kapitola. To ste isto nečakali, no je to tak. Konečne som sa prinútila túto kapitolu napísať.

Bola by som rada, ak by ste v komentoch vyjadrili svoj názor, poprípade, či viete, kto boli tí dvaja muži. Taktiež píšte, čo sa vám na tomto príbehu nepáči, a čo by podľa vás malo byť inak. Každý koment a vote poteší.

Venovanie: Lilys69, Margareta11 a Maryss99

#píštečítajtekomentujtežite