Keďže moja kamoška zbožňuje Draca Malfoya a čítala o ňom už mnoho príbehov, tak mi napadlo, že napíšem jeden aj ja. Ja pravá Chrabromilčanka napíšem príbeh o Dracovi a Kate. Obaja chodia do Slizolinu no Kate sa povahovo hodí skôr ku Chrabromilu. T...
Ráno som sa zobudil na príšernú bolesť hlavy. Vytrepal som sa na nohy a zamieril som si to rovno do kúpeľne. Už umytý a oblečený som si sadol na posteľ. Blais tu nebol a to bolo len 7:30. Do Rokvillu sa ide až za dve hodiny. Napadlo mi, že pôjdem na raňajky, no hlava ma bolela tak, že ma už prešla chuť. Ako len zvládnem Rokville, keď nie som schopný zájsť ani na raňajky. ľahol som si na posteľ a bolestne zakňučal.
-Bré ráno!- dovalil sa do izby Blais na môj vkus s až príliš hlasným pozdravom.
-Do riti drž ústa! Bolí ma hlava.- miesto pozdravu som len protivne zavrčal.
-Veď práve. Na.- Blais mi podal akúsi fľaštičku so zvláštnou tekutinou.
Spýtavo som zdvihol obočie, no aj tak som si fľaštičku zobral.
-To je na opicu. Je to fakt geniálne. Hneď ako to vypiješ sa budeš cítiť skvelo.- usmial sa a ja som do seba kopol tekutinu.
Prekvapivo mal pravdu. Cítil som sa fakt skvelo. Ďakovne som sa na Blaisa usmial.
-Ideme na raňajky?- šťuchol ma do ramena.
Vo Veľkej sieni nebolo veľa ľudí a dokonca chýbala viac ako polovica dievčat. Nikdy som nepochopil, na čo potrebujú toľko času. Na raňajky som si dal len jablko, pričom som sledoval ostatných študentov. Po raňajkách som si ešte skočil do izby pre veci.
Kate pohľad
Ráno som sa prebudila s úsmevom na tvári a s myšlienkou, že sa dnes ide do Rokvillu. Rýchlo som spravila rannú hygienu a začala som sa obliekať. Keďže je o chvíľu október, tak sa vonku,pochopiteľne, začína ochladzovať. Zvolila som teda čierne skinny, čierne tričko s dlhým rukávom a na to si dám voľný sivý sveter.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Som zvedavá, ako to bude dnes vyzerať, keďže sa včera oslavovalo. Nad spomienkou na včerajšie víťazstvo som sa musela pousmiať. Na posteľ som si položila šál a čiapku vo farbách slizolinu. Pohľadom som si premerala izbu, a keďže ja som už mala všetko pripravené neostávalo mi nič iné, ako zobudiť Haylin.
- Haylin, Haylin.......vstávaj.- hladila som ju po chrbte, no ona sa len nespokojne pomrvila a čosi zamrmlala.
-Haylin. Dnes sa ide do Rokvillu.- skúšala som ďalej.
Haylin síce prikývla, no spala ďalej. Keďže viem, ako Haylin dlho trvá niekam sa prichystať, tak som pristúpila na inú metódu. Napadlo mi, že použijem aquamenti, no napokon som si to rozmyslela. Naklonila som sa k jej uchu a zašepkala som:
-Haylin vstávaj. Je tu Blais.-
Priam neuveriteľnou rýchlosťou vystrelila z postele. Celá červená stála uprostred izby a obzerala sa, akoby to tu mala vidieť naposledy.
-Čo? Kto? Kde?- pýtala sa zadýchane.
Začala som sa smiať, až mi tiekli slzy. Sedela som opretá o Haylininu posteľ so snahou sa nadýchnuť. Hodnú chvíľu trvalo, kým jej došlo. Sadla si na posteľ a čakala, kým sa prestanem smiať. Asi po dvoch minútach som sa konečne vyškrabala za ňou na posteľ. Sedela v tureckom sede a s rukami prekríženými na prsiach. Pri pohľade na jej namosúrenú tvár mi nechýbalo veľa, aby som podľahla ďalšej vlne smiechu, no statočne som to vydržala.
