•𝑭𝒂𝒏𝒕𝒂𝒔𝒚•
« prvý diel série ÚSVIT »
Vedeli by ste sa postaviť vlastným rodičom, ktorí si žiadajú vašu smrť, a dokázali by ste im ten život vziať vy?
Osud nemožno okobátiť. Niekedy si len musíme pripustiť, kým skutočne sme.
A to chce veľkú dáv...
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
Rútili sa oproti sebe ako prudká láva, chrliaca nebezpečný popol, ktorý bol taký hustý, že zastrel slnko. Dážď stále padal, tentoraz prudšie a s prvým úderom meča oblohu preťal blesk a hlasné hrmenie sa roznieslo pomedzi bojujúcich mužov. Dýchala som tak rýchlo, že som si musela pritlačiť na ústa dlaň, hoci v tých bojových pokrikoch a rinčaní zbraní to bolo zbytočné.
Prví mŕtvi padali k zemi, striekala krv a bolestné stony mi neľútostne prebodávali ušné bubienky. Galeus obratne strieľal jeden šíp za šípom, tŕpla som, aby to zvládli. Sú tu kvôli mne. Kráľ prišiel po mňa a oni ma odmietli vydať. Kvôli mne teraz všetci umierajú. Gladius sa vyrútil na generála, postávajúceho pri vysokých, drevených katapultoch, prichystaných k tomu, aby hravo obleteli stromy a dopadli presne v osade.
Ani dokonalý úkryt ich nového domova ich neochránil a to všetko preto, že nás Varya zradila. Nezverila sa nám, nezverila sa mne. Ak by mi bola povedala, že ide jej mame o život pomohla by som jej.
Nedôverovala mi azda?
Alebo len jednoducho súhlasila s kráľom a šla proti nám?
Veliteľovi sa do cesty postavili dvaja kráľovi vojaci, zatarasili mu tak prístup ku generálovi. Mečom sekol najskôr po jednom, kým druhého kopol nohou do brucha až tak, že ho to odhodilo na zem. Mužovi prerezal hrdlo a vrhol sa na ďalšieho. Galeus míňal šípy rad za radom, akoby sa mu nikdy nemali minúť. Nestíhal však zameriavať cieľ tak rýchlo, ako by sekal mečom, preto luk zahodil za seba a z pošvy vytiahol zbraň, ktorou okolo seba mával cez vzduch.
Prichádzajúcemu vojakovi odrazil útok, odtlačil ho čepeľou dozadu a prebodol mu hrudník. Videl, že brat bojuje sám s dvomi ďalšími a hoci sa držal, od chrbta k nemu mieril nepriateľ s maskou diabla. Nemal šancu ho vidieť, takže len čo Galeus odrazil útok na seba, vzal do dlane svoju dýku. Veľmi presným hodom ju nechal letieť ponad bojisko, až sa zabodla do nepriateľovho krku. Ten s chrčaním dopadol na zem, s ústami plnými krvi.
Dvíhalo mi žalúdok, čupela som tu v bezpečí, len pár krokov od hrôz, aké sa tu diali. Gladiusa muži zatlačili nazad, vyhýbal sa ich útokom len niekoľko stôp odo mňa. Meče sa neľútostne pasovali, kto z nich sa stane pánom situácie. Zalapala som po dychu, keď vojak zasiahol veliteľovo plece a toho od bolesti trhlo do strany.
Žilnatou dlaňou si držal poranené rameno a pohľadom nenávisti posielal toho ničomníka do samotného pekla. Nevzdal sa, urobil náhly manéver, ktorým sokovi vyrazil zbraň z ruky, lakťom mu udrel do sánky, až som jej prasknutie počula i ja, a potom ho zvalil do bahna, kde mu do hrudníka zabodol svoju dýku.
Strieborná čepeľ sa leskla od rubínovej krvi, keď ju vytiahol a muž naposledy vydýchol. Zatackal sa dozadu, z ramena mu presakovala červená farba, ale neprikladal jej dostatočný dôraz. Zato mnou prešla vlna strachu a chladného vánku. Smrť sa prechádzala okolo nás v sivom šate a prišla si brať.
