•𝑭𝒂𝒏𝒕𝒂𝒔𝒚•
« prvý diel série ÚSVIT »
Vedeli by ste sa postaviť vlastným rodičom, ktorí si žiadajú vašu smrť, a dokázali by ste im ten život vziať vy?
Osud nemožno okobátiť. Niekedy si len musíme pripustiť, kým skutočne sme.
A to chce veľkú dáv...
Deze afbeelding leeft onze inhoudsrichtlijnen niet na. Verwijder de afbeelding of upload een andere om verder te gaan met publiceren.
Ryla som sa hlbokým priestorom akoby nemal konca. Spustené konáre a liany mi strašidelne prehrabávali vlasy a v kútoch, kde driemali ktovieaké sily, sa roztancovali desivé pazvuky. Doliehalo ku mne vytie sovy, zavýjanie vlkov i posmešné, hrôzu naháňajúce cvakanie zubov.
Bola som dieťaťom mesiaca. Princeznou Kraja Modrého Polmesiaca. Dokonca i moje meno samo znamenalo mesiac. Prišla som na svet v deň najjasnejšej noci, v lúčoch Dňa Luny, Matky a Stvoriteľky každej stráne, kam až oko dovidí.
To ona stvorila Natalis. Rodisko, kde všetko živé i neživé malo zostať vo vzájomnej symbióze a harmónií. Ona a jej protiklad Solidey, Boh slnečného zatmenia a Patrón svetla a energie, boli tí, ktorí nám dali možnosť okúsiť nádhery tohto sveta. Darovali nám domov úplne zadarmo, neboli sme jeho pánmi, hoci sme si to mysleli.
Luna ako Matka a Stvoriteľka a zároveň Bohyňa mesačného zatmenia túžila vytvoriť svet, kde by ľudia nažívali v mieri a pokoji. Dôverovala tej ľudskej rase, že uposlúchne jej pokyny. No ako to býva zvykom ľudská túžba a prahnutie po niečom väčšom sú silné zbrane na to, aby akýkoľvek mier či rovnorodosť boli prípustné.
Všetko sa to začalo stvorením tohto sveta, vytvorili sa pastviny, polia, kopce, lúky, hory a lesy, skalnaté poveterné oblasti, objavili sa prvé zvery, magické bytosti i kúzla ako také. Práve tie kúzla mali ochraňovať tento svet. Vložila ich sem Luna, ktorá následne po stvorení ľudstva panovala nočnej oblohe a z času na čas prišla dole medzi nás, aby sa presvedčila, že sme dobroprajní, láskaví a najmä otvorení svetlu.
Čo i len najmenší náznak temnoty vyvolal znepokojenie, no ona i Solidey vedeli, že kým sú obaja nažive žiadna temnota nebude dostatočne silná, aby prenikla až dnu. Spoločne tvorili akýsi úsvit, ktorý ochraňoval celé územie a zároveň dodával energiu tam, kde to bolo potrebné. Cez deň on a v noci ona.
Ibaže dôvera je vrtkavá a podľahnúť moci je oveľa ľahšie, ako si mnohí myslia. V inom svete bolo priam nemožné, aby sa Bohovia zamilovali či zaplietli s obyčajnými smrteľníkmi. No v tom našom nie. Ako hovoria staré báje a povesti, Luna podľahla láske jedného muža, ktorý bol akýmsi vodcom jednej z osád. Neklesla s ním na lôžko, no úprimne sa zaľúbila.
Dôverovala mu, vedel o tom, aká mocná je, poznal všetky jej tajomstvá. Hlúpo zamilovaná ani len netušila, že jej klame priamo do očí. Odmietala počúvať rázneho brata Solideya a na požiadanie svojej lásky na seba vzala ľudskú podobu.
Iba v tej mohli niečo také mocné pripraviť o život. Jej milovaný ju zradil, zahnal ju do kúta a pred očami všetkých prebodol jej srdce ohnivou čepeľou. Roztrieštila sa na hviezdny prach, údolie zasiahla vlna bieleho svetla, ktoré sa ako ligotavý piesok vznieslo k oblohe, kde ostala uväznená len ako biela Luna. Mesiac v splne, ktorý sa pravidelne opakuje v jednotlivých cykloch.
Nemala vedomie, nemohla zasahovať do životov ľudí, stala sa väzňom vlastnej mágie. Solidey stratil časť moci, keďže boli s Lunou vzájomne prepojení, a utiahol sa do Slnečného kráľovstva. Vzdal sa nároku Pána Natalisu. Smrť jeho sestry ho zasiahla a spravila slabým. Nemohol bojovať sám proti takej nevraživosti a zlu, ktoré sa v onen deň rozrástlo po svete. Tiene dosiahli takmer do každého kúta a až keď sa schyľovalo k prvej bitke zniesol sa k zemi ako obyčajný pastier, len aby videl ako temnota hubí svetlo.
