•𝑭𝒂𝒏𝒕𝒂𝒔𝒚•
« prvý diel série ÚSVIT »
Vedeli by ste sa postaviť vlastným rodičom, ktorí si žiadajú vašu smrť, a dokázali by ste im ten život vziať vy?
Osud nemožno okobátiť. Niekedy si len musíme pripustiť, kým skutočne sme.
A to chce veľkú dáv...
Oops! Questa immagine non segue le nostre linee guida sui contenuti. Per continuare la pubblicazione, provare a rimuoverlo o caricare un altro.
Dračí nálet zničil všetky katapulty a polovicu armády svojím ohňom a mocným telom. Spustošili čo sa dalo, lietali triesky, hlina a kamene. Vojaci padali k zemi, pod troskami boli uväznené ich končatiny či celé telá, ktoré oheň zničil dokonale.
Argenea útočivo zrevala po druhý raz, až zem zadunela a vzlietla k nebu. Posledný katapult bol strhnutý pod jej spaľujúcim, chrliacim dychom a zarovno s ním prednými labami linčovala utekajúcich kráľových vojakov. Niektorých silnými labami uchopila, vzlietla s nimi vysoko a z niekoľkých stôp nad povrchom ich pustila dole.
Tvrdý rachot sa odrážal od kovových zbraní a stromov za nami. Neotáľala som, keď mi povedomie vyslalo varovný signál o nebezpečenstve a ja som zaregistrovala jedného z vojakov, ako mieri šíp na dračicu. Galeusov odhodený luk bol len kúsok odo mňa - schmatla som ho, vytrhla zakrvavený šíp z mŕtvoly a hoci s nevôľou, no predsa, vypustila šíp priamo pred veliteľom, ktorý neminul.
Muž padol k zemi a šíp strelil do oblohy, úplne mimo dosah svojej obete. Zakrvavenými prstami som si odhrnula vlasy z tváre, uvedomujúc si, že toto je už moja druhá čiarka na liste smrteľných hriechov.
Očisťujeme túto Zem od zla.
,,Mali by sme sa ťa začať báť." Uškrnul sa Gladius spokojne, stále si pridržiavajúc svoje ranené plece.
Videl, ako naňho hladím, asi preto sa narovnal, vzal zo zeme meče a s hlasným pokrikom sa rútil na zvyšky zbabelcov, ktorí unikali pred tou hŕstkou, ktorá ostala.
,,Na nich! Zničte ich!"
Hlasný rev povzbudenia a znovuzrodenej sily prinútil vyčerpaných a ubolených mužov znova vstať a čeliť boju. Bežali v ústrety smrti, sprevádzaní drakmi, ktorí nás mali pred rokmi chrániť, a s nádejou v srdci. S nádejou, ktorá tlela silnejšie.
Bez generála boli stratení. Zbabelým behom prešli len za trosky, pukajúce v plameňoch. Robili novú líniu obrany. Zaujali svoje postoje a potom sa vyrútili oproti nám. Znova a bez prestania. Draci krúžili nad našimi hlavami, poctivo striehli na prípadné prekvapenie zo zálohy, a keď sa vzdialenosť medzi dvoma odlišnými armádami zúžila ošľahol ju plameňový pás, tiahnuci sa z jednej strany na druhú.
Záblesk krídel nás zastavil, nohy skameneli a Argenea ladne vzlietla preč. Slávnostný pokrik na našej strane netrval dlho. Galeus sa mi stratil z dohľadu, muži chvíľu otáľali, no potom sa aj cez plamene vrhali dopredu. Za každú cenu nás chceli zničiť. Horiaci v bolestných plameňoch, iní zasa kvôli zraneniam, k nám prenikali s gurážou a krvou, naplnenou tou najhoršou pomstou.
,,Mensis!" Gladius po mne hrdelne zvolal a len čo som pozornosť preniesla k nemu hodil mi do rúk meč.
Zavíjajúceho vojaka, rútiaceho sa na mňa, som obkrúžila ladným tancom a od chrbta zaútočila. Skolila som ho. Ďalší v jeho pätách zúril tak, že mu sliny schli na lícach a mne obrátilo žalúdok. Meče sa nám stretli, pach spáleniny mnou prešiel ako zemetrasenie, otvárajúce bublajúcej kyseline cestu von.
