33-krát viac || Max Verstappen

-8-

Po večeri bolo mojím cieľom dať si sprchu, ľahnúť do postele a pustiť si nejaký film. Potom pôjdem spať s pocitom, že nebudem musieť skoro vstávať. Zajtra ráno budem leňošiť v posteli, tak pôjdem na obed a potom presvedčím Emmu a Rayena, aby so mnou išli na svah.

Emma a Rayen sa stáli mojimi dobrými priateľmi. Poznám ich len pár dní, no my traja sme si vytvorili okolo seba silné priateľské puto. Niektorí moji kolegovia majú stále podpichovačne reči, že ja a Rayen dlho priateľmi neostaneme. Emma tiež také mala, ale už pochopila, že ide o čisto priateľský vzťah. Koniec koncov, aj ona ho s ním taký mala.

Moje plány sa však zmenili, keď som započula klopkanie na moje dvere. Jedno šťastie, že som ešte vtedy neležala v posteli, lebo len ťažko by som sa postavila na nohy a išla otvoriť.

Keď som otvorila dvere, bez opýtania mi obaja vtrhli do izby s natešeným výrazom v tvárí.

,,Čo ste zas vyviedli?" spýtam sa ich, keď vidím ako sa uškŕňajú.

,,Zas? Kedy sme my dvaja niečo vyviedli?" spýta sa Em dotknuto. Samozrejme, že sa len hrá na dotknutú.

,,Rozbitá váza, vylámané dvere, vlámanie sa do jedálne s cieľom ukradnúť cukor do kávy, mám menovať ďalej?" spýtam sa ich, pretože na mysli mám kopu ďalších veci, ktoré títo dvaja stihli cez tento týždeň vyparádiť.

,,Vic, prosím ťa," mávne nad tým rukou, ,,tváriš sa, ako keby si ty v tom prsty nemala."

,,Žeby to bude preto, že som v tom prsty ani nemala?" zvýšim o oktávu hlas. Ešte toto mi chýbalo, aby mi pripisovali zásluhy za ich výmysly.

,,A čo tie vylámané dvere? Nebola si to práve ty, kto ich vylomil, pretože ti Em ukradla fén?" zapojí sa do diskusie Rayen.

Chystám sa niečo povedať, ale zistím, že má pravdu. Tresnem ho však rukou po ramene, nenechám sa predsa zahanbiť.

,,Au! To bolo za čo?"

,,Za to, že sa ozývaš, keď sa ťa nikto nič nepýtal!" zaspím na neho ako naježená mačka.

Ruky dá do obranného gesta a povie: ,,Fajn, to si zapamätám. Neviem, kto ťa potom bude zachraňovať. Zabudla si? Ja som bol ten, ktorý hotelový personál a šéfa presviedčal, že tie dvere už boli nalomené. Nebyť mnou, tvoja peňaženka zaplače."

Znova mu tresnem, aj keď dobre vie, že to, čo vtedy pre mňa spravil si veľmi vážim.

,,No aj sa dozviem, prečo ste sa rozhodli vtrhnúť do mojej izby?" spýtam sa, pretože zjavne zabudli, prečo tu vlastne prišli.

,,Och, moja hlava deravá," buchne sa Emma s rukou po čele a pokračuje v rozprávaní, ,,s Rayenom sme dostali skvelý nápad!"

,,Počúvam."

Strihnú si, pretože sa nevedia dohodnúť, kto mi to povie. Pretočím očami nad ich detinským správaním. Em má nožnice, Rayen papier, takže Em vyhráva.

Nahodí víťazoslávny úsmev a spustí: ,,Prezleč sa dievča! Ideme do baru!!!"

,,Do baru?!"

,,Áno!!! Nie je to úžasné?!"

,,Nie, nie je."

,,Ale Vic, nebuď taká. Je piatok, zajtra nemáme žiadne povinnosti. Deň voľna, môžeme si to dovoliť."

,,Prosííííííím," prosíka už aj Rayen.

Povzdychnem si a prikývnem. Predsa majú v niečom pravdu. Treba nachvíľu vypnúť a užiť si piatkový večer. Pozerať film nie je až také záživné. To môžem aj hociktorý iný deň.