33-krát viac || Max Verstappen

-38-

Denne mi chodilo nespočetne veľa správ od Maxových fanúšikov, ktorí žiadali, aby som sa vrátila. Nikdy by som si nepomyslela, že po toľkých nenávistných komentároch, ktoré sa na začiatku nášho vzťahu objavovali na mojom profile, budú fanúšikovia tak hotoví z nášho rozchodu.

Fanúšikovia však neboli jediní. Náš rozchod neniesli dobre ani naši blízki. Mojej rodine a predpokladám, že ani tej Maxovej, sa to nepáčilo. Taktiež s tým neboli spokojní moji priatelia, či dokonca tím Red Bull. Dôkazom toho bol aj list, ktorý som od Christiana dostala.

Mala som premyslený plán o tom, ako lístky pošlem naspäť bez akejkoľvek odozvy. Či už moji blízky, fanúšikovia alebo samotný Christian, museli pochopiť, že to, čo sa medzi mnou a Maxom stalo, je len naša vec. Ak sme sa rozhodli ísť každý vlastnou cestou, ostatní to jednoducho museli akceptovať.

,,Som šťastný, že sa ti dnešná skúška podarila," povie môj otec uprostred rodinnej večere.

Dnes som mala totiž dôležitú skúšku, ktorú sa mi podarilo úspešne spraviť. Do konca novembra budem mať pokoj, a potom v decembri to bude masaker. Chcem mať totiž cez Vianoce pokoj a nevenovať sa štúdiu. Preto by som bola najradšej, ak by sa mi väčšinu skúšok podarilo spraviť pred Vianocami.

Na otca sa usmejem. Bohužiaľ, úsmev, ktorý sa mi podarilo vystrúhať na tvári nebol ani zďaleka úprimný. Nebolo to tak, že som nebola rada z toho, že som dnešnú skúšku spravila. Jednoducho moje vnútro stále trpelo. Len som dúfala, že sa to časom zlepší.

Pri rodinnej večeri nám robila spoločnosť Tobiasova priateľka Elizabeth, a dokonca aj Adamova priateľka Kate. Áno. Môj drahý braček si konečne niekoho našiel. Kate bola zlatíčko. Od prvej chvíli sme si spolu sadli. Je totiž v mojom veku. Má dlhé blond vlasy a sýtomodré oči. Dokonale sa títo dvaja k sebe hodia. Doťahovali sa na sprostostiach, no popritom mali srdiečka v očiach. Veľmi dobre som sa na nich spolu s Elizabeth zabávala.

Večera sa zaobišla bez akýchkoľvek otázok na Maxa, za čo som bola úprimne vďačná. Moja mama totiž zvykla stále vyzvedať a dohovárať mi, čo mi pekne liezlo na nervy. Som predsa dospelá. Viem, čo je pre mňa najlepšie.

Po večeri som sa rozhodla zájsť na prechádzku s mojím psom Buddym. Odkedy som sa presťahovala, bola som s ním minimum času, takže aj keď bol večer, chcela som s ním niekam zájsť.

Vždy som si predstavovala, že keď sa presťahujem, vezmem Buddyho so sebou. V mojom novom byte som však nemohla mať psa, takže musel ostať u našich. Keď sa na to teraz pozriem, viem, že tu je Buddymu lepšie. Má tu oveľa väčší priestor, aký by mal v byte.

,,Nemám ísť s tebou?" spýta sa ma Adam, keď do rúk vezmem vôdzku a som s Buddym na odchode.

,,To je v poriadku. Ostaň tu s Kate. Tak či onak, potrebujem byť chvíľku sama a nadýchať sa čerstvého vzduchu."

,,Už ako chceš. Keby niečo, volaj."

Len sa na neho usmejem a vyjdem von. Studený vietor mi rozstrapatí vlasy, no mne to neprekáža. Potrebujem si momentálne utriediť myšlienky, takže táto prechádzka s Buddym mi len pomôže.

Bol piatok. Dnes začali tréningy pred poslednými pretekmi v Abu Dhabi. List od Christiana mi prišiel pred troma dňami. Stále som tie lístky neposlala späť, no ani som neplánovala vziať kufor, zbaliť sa a ísť na preteky.

Prevládal vo mne strach. Strach z opätovného stretnutia s Maxom. Dokázala by som sa mu potom všetkom pozrieť do očí? Vždy na mňa pozeral s takou láskou. Poslednýkrát na mňa pozeral s obrovským sklamaním. Doteraz som mala v hlave jeho sklamaný výraz. Trhalo mi to srdce.